V prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Nature to zverejnili Mikko Myrskylä a Hans-Peter Kohler z Pennsylvánskej univerzity v Philadephii (USA) s Francescom Billariom z Bocconiovej ekonomickej univerzity v Miláne (Taliansko).
Spomenutá trojica vedcov skúmala vzťah pôrodnosti a indexu ľudského rozvoja OSN (human development index, HDI). Ten zohľadňuje vzdelanie, príjem a očakávanú dĺžku života.
To, že s rastom blahobytu klesá pôrodnosť, sa považovalo za nezvratný trend. Nie je to pravda. Pôrodnosť síce naozaj s rastom HDI klesá, no iba do času.
Populačná bilancia
Ľudstvo ako celok problém s reprodukciou nemá. Naopak. Katastrofická populačná explózia už nehrozí, ale ľudí stále hojne pribúda. Do roku 2075 sa to zrejme stabilizuje na 9–11 miliardách.
Aj tak je tempo nedávneho populačného vývoja úžasné: od polovice 18. storočia počet obyvateľstva narástol z 1 miliardy na vyše 6,7. A za posledné polstoročie zdvojnásobil.
Potreby ľudstva už presahujú možnosti ekosystémov Zeme. A to ich zatiaľ naplno vyťažuje iba približne jeho pätina, obyvatelia rozvinutého sveta. Treba však rátať s ekonomickou emancipáciou rozvojového sveta. Tamojší ľudia na to nesporne majú právo.
Z obáv o životné prostredie pramení názor, že aj 9–11 miliárd bude priveľa. Počet ľudí ale nie je jediný rizikový faktor. S celosvetovým predlžovaním dĺžky života, čo je zásluha vyššej životnej úrovne a lepšieho zdravotníctva, všeobecne klesá pôrodnosť.
Tým sa mení veková štruktúra populácie. Niektorým krajinám už dokonca obyvateľstva ubúda, alebo čoskoro začne ubúdať. Spoločensko-ekonomické dôsledky sú očividné: menej aktívnej pracovnej sily a strmý rast dôchodkových a zdravotníckych nákladov.
Kto nahradí rodičov?
Podľa záverov, ktoré už v roku 2004 uverejnil v Science Chris Wilson z Ústavu Maxa Plancka pre demografický výskum v Rostocku (Nemecko), vyše polovica ľudstva žije v krajinách, kde počet narodených detí nestačí na to, aby čo len nahradili rodičov.
Ide o počet detí na jednu ženu čiže tzv. úhrnnú plodnosť. Prostá náhrada rodičov vyžaduje v krajinách s vyššou hodnotou priemernej dĺžky života úhrnnú plodnosť okolo 2,1.
Za akýsi kritický prah sa považuje hodnota 1,3. Znamená výsledný úbytok obyvateľstva o asi 1,5 percenta ročne. Čiže o polovicu za zhruba polstoročie. Uvažuje sa o kompenzácii prisťahovalectvom. To však má viaceré sociokultúrne a politické riziká.
Z európskych krajín má podľa stavu z roku 2005 úhrnnú plodnosť blízku 1,3 a nižšiu Nemecko, Taliansko, Španielsko, Grécko, Slovinsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko, Rusko, Bielorusko a Ukrajina.
A Slovensko. V roku 2005 sa preň udávala hodnota 1,25, v roku 2006 1,239. (Hoci Štatistický úrad SR prognózuje do roku 2025 vzrast úhrnnej plodnosti na 1,6.)
Náhrada rodičov ale nie je zabezpečená prakticky v nijakej rozvinutej krajine. Výnimkou sa javí Izrael, na hranici balansujú USA. Pod hodnotou 2,1 je aj zvyšok Európy, aj keď viacerým krajinám k nej veľa nechýba (napríklad Islandu, Francúzsku, Írsku a Škandinávii).
Z mimoeurópskych rozvinutých krajín aktuálne majú alarmujúco nízku úhrnnú plodnosť predovšetkým Južná Kórea a Japonsko.
Bod obratu
Foto: M. Myrskylä et al./Nature
Najrozvinutejšie krajiny majú HDI (2005) nad 0,9 pri škále 0–1. Hodnota 0,9 zodpovedá priemernej dĺžke života 75 rokov, HDP na hlavu 25-tisíc USD (kúpna sila 2000), univerzálnej gramotnosti a kvalitnému systému primárneho, sekundárneho a terciárneho vzdelávania.
HDI nad 0,9 alebo aspoň nad 0,8 platí aj pre spomenuté krajiny s nízkou hodnotou úhrnnej plodnosti. Tá v nich s rastom HDI klesala, ako vo väčšine krajín sveta vrátane rozvojových.
Mikko Myrskylä s kolegami však ukázali, že to nie je trvalé. Pod HDI 0,86 platí, že s jeho rastom o jednu desatinu úhrnná plodnosť klesá o 0,159. No nad HDI 0,86 s jeho rastom o päť stotín úhrnná plodnosť stúpa o 0,204. Aj napriek faktu, že mnohé ženy rodenie odkladajú.
V pozadí je súhrnný prínos zlepšenia faktorov, na základe ktorých sa určuje HDI, pre život žien. Kvalifikovanejšie, skúsenejšie a bohatšie ženy (a ich partneri) sa menej obávajú, že nenájdu prácu, keď už deti podrastú a začnú chodiť do školy.
Čiastková záchrana
Zvýšenie HDI o jednu stotinu môže zvýšiť úhrnnú plodnosť o vyše tri stotiny. Mnohé krajiny s nízkou pôrodnosťou ale už majú HDI výrazne nad 0,9. Nuž a keďže maximum HDI je 1, môže im to samé osebe zvýšiť úhrnnú plodnosť zhruba o 0,2. Stále zostanú hlboko pod 2,1.
Výnimkou z opätovného rastu úhrnnej plodnosti pri HDI nad 0,86 sú Južná Kórea a Japonsko, čo sa dá vysvetliť ich sociokultúrnymi špecifikami. Ale aj Kanada, celkove podobná USA a EÚ.
Komentátor v Nature, Shripad Tuljapurkar zo Stanfordovej univerzity (USA), preto navrhuje použiť pri posudzovaní demografických trendov miesto HDI index rodového rozvoja (gender development index, GDI), ktorý zohľadňuje špecifiká mužov a žien.
Návrat k rastu úhrnnej plodnosti však spomalí starnutie a úbytok obyvateľstva rozvinutých krajín. Budú zvládnuteľné prisťahovalectvom a sociálnymi a zdravotníckymi systémami.
Len žiadnu paniku!
Podstatné je, že závislosť úhrnnej plodnosti na HDI má tvar „J“. Pokles pôrodnosti s rastom blahobytu sa tak javí ako dočasný jav, ktorého dôsledky by sa nemali preháňať.
Autori štúdie uvádzajú medzi priaznivými faktormi pružnosť pracovného trhu, dobré sociálne zabezpečenie, vyšší blahobyt jednotlivých ľudí, rodovú a ekonomickú rovnosť, vyšší ľudský kapitál a kvalitnú politiku, zohľadňujúcu aj špecifické potreby rodín s deťmi.
Ešte pred desaťročím sa v rozvinutých krajinách Európy, Severnej Ameriky a východnej Ázie predpokladalo veľmi rýchle starnutie populácie. V nejednom prípade aj výrazný úbytok obyvateľstva. Slúžilo to ako hlavný argument o.i. reforiem dôchodkových systémov.
Lenže 21. storočie bude zložitejšie. A v tomto kontexte aj pozitívne. Ak sa vlády a verejné inštitúcie rozvinutých krajín sústredia na ďalšie zvyšovanie HDI a všeobecne rozumného blahobytu všetkých občanov, môžu očakávať želateľný obrat úhrnnej plodnosti.
Väčšina rozvinutých krajín bude mať pomerne stabilnú populáciu. Sprievodné javy, najmä jej starnutie, vyriešia postupnými krokmi. Ak ľudia vidia okolo seba slušné životné podmienky, zväčša sa správajú prirodzene – nuž a k tomu patrí aj veľa bábätiek.