Aj autisti pomáhajú vedcom zdokonaliť myslenie bežných ľudí

Vedci už dlhšiu dobu skúmajú ľudí so syndróm savant, ktorí vynikajú nadľudskými schopnosťami vo viacerých oblastiach bežného života. Výsledky sú zatiaľ len čiastkové.

31.12.2010 13:00
hlava - mozog - labyrint
Ilustračné foto
debata

Možno si pamätáte na film Rain Man s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe, o mužovi, ktorý trpel autizmom. Napriek tejto diagnóze mal nezvyčajné schopnosti, ktoré súviseli s jeho odlišným vnímaním sveta a skutočností. Na svete sú podobných ľudí, ktorí majú okrem iného aj odlišné sociálne návyky, státisíce.

Aké náročné je však zapamätať si niekoľko tisíc desatinných miest v čísle Pí? Pre bežného človeka takmer nemožné. Daniel Tammet však dokáže oveľa viac než len to. Jeho nadľudské schopnosti berú pozorovateľom dych. V roku 2007 sa Daniel podrobil výskumu, v ktorom si vedci dali za úlohu dokázať, v čom pramenia jeho mimoriadne pamäťové schopnosti. Počas niekoľko rokov trvajúcej štúdie sa snažia nájsť spôsob ako bežným ľuďom uľahčiť memorovanie.

Daniel sa narodil v Londýne ako najstarší spomedzi deviatich súrodencov. Jeho nevídané matematické schopnosti rodičia po prvýkrát spozorovali, keď mal len štyri roky. V predškolskom veku dostal masívny záchvat a lekári mu diagnostikovali epilepsiu. Od tej doby sa v jeho hlave čosi zmenilo. Čísla začal vnímať ako obrázky, farby a tvary, ktoré do seba navzájom zapadajú.

Vedci majú šťastie, že v súčasnosti už 31 ročný Daniel sa aj napriek autizmu prispôsobil svetu v ktorom žije, a dokáže im tak sprostredkovať svoje myšlienkové pochody. Ľudia postihnutí touto diagnózou, nie sú zväčša schopní reálne vnímať svoje postavenie v spoločnosti, nadväzovať vzťahy a prejavovať empatiu vo vzťahu k druhým. O to častejšie sa u nich vyvinie veľmi rozvinutá a priam až obsedantná, schopnosť či potreba vykonávať rutinné činnosti iným, než bežným spôsobom. Súvisí to s ich odlišným vnímaním okolitého diania ako aj samotného prostredia. Autizmus však sám o sebe nie je predpokladom výnimočných schopností.

Na základe dlhodobého po­zorovania vedci svoju teóriu postavili na tom, že podobné špecifické vnímanie čísel, akým disponuje Daniel, je spôsobené akýmsi prepojením dvoch častí mozgu, ktoré rozoznávajú čísla, tvary a textúry, pričom u bežných ľudí, sú tieto oblasti od seba oddelené a spracovávajú vnemy úplne nezávisle.

Aj vďaka rozvinutej predstavivosti vníma Daniel Tammet čísla odlišným spôsobom ako iní ľudia, a to či už prostredníctvom tvarov, farieb alebo dokonca zvukov. Ako sám hovorí číslo jedna mu pripomína veľmi jasný, žiariaci objekt. Číslo dva má naopak charakter pohyblivej číslice, ktorá mení smer sprava doľava, číslo päť sa spája s vlnobitím. Najťažšia na predstavivosť a rozpoznanie je šestka, ktorá je akousi čiernou dierou. Tvrdí tiež, že v jeho predstavách, všetky čísla do desaťtisíc majú svoj nezameniteľný tvar alebo obraz.

Okrem neuveriteľnej predstavivosti Da­niel dokáže hovoriť aj jedenástimi jazykmi. Tempo, akým sa ich učí je mnohými označované za nadľudské. Právom. To, čo iným trvá roky, on zvládne za niekoľko dní. Príkladom je islandština, ktorou sa naučil plynule hovoriť v priebehu siedmich dní intenzívneho učenia.

Na svete je ľudí ako Daniel niekoľko desiatok. Vedci ich súhrnne označujú francúzskym slovom savant, ktoré v preklade znamená učenec. Ďalším, mediálne známym, človekom s rovnakým syndrómom ako Daniel, bol Američan Kim Peek, ktorý inšpiroval tvorcov filmu Rayn Man, pre vytvorenie postavy autistického muža, ktorého vo filme stvárnil Dustin Hoffman.

Kim, ktorý zomrel v roku 2009, disponoval dokonalou fotografickou pamäťou a pamätal si všetko čo kedy čítal. Zoznam prečítanej literatúry v jeho prípade zahŕňal tisícky titulov. Na požiadanie vedel vymenovať všetky mestá v Spojených štátoch, všetky diaľnice, smerové čísla, regionálne televízne stanice, či históriu každého zo štátov. Bol schopný hovoriť o detailoch v Biblii a odpovedať na ľubovolné otázky týkajúce sa Starého a Nového zákona. Knihu čítal s neuveriteľnou rýchlosťou a precíznosťou. Jednu stranu, ktorú bežný človek prečíta zhruba tri minuty, Kim zdolal v priemere za 8 až 9 sekúnd. Vďaka pozoruhodnej technike totiž dokázal čí­tať obe strany súčasne.

Keď mal Kim 9 mesiacov, lekári ho označili ako mentálne retardované dieťa, ktoré nikdy nebude schopné čítať a komunikovať. Sklamaných rodičov však prekvapilo skutočné nadanie, ktoré v ňom objavili s odstupom času. V štyroch rokoch ich syn začal čítať všeobecnú encyklopédiu a keď mal štrnásť rokov, úspešne ukončil štúdium na strednej škole.

Syndróm savant je ukážkou toho, v akej obmedzenej miere je prebádaný ľudský mozog a akú má skutočnú kapacitu. Je snáď len otázkou času, kým vedci odhalia spôsob, ktorý umožní využívať mozog plnohodnotnejšie všetkým ľuďom bez rozdielu.

debata chyba