Biopalivá otepľovanie ešte zhoršujú

Podľa Crutzena, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu, sa totiž pre pestovanie plodín na výrobu biopalív dostáva do ovzdušia dvojnásobne viac oxidu dusného, ako sa pôvodne predpokladalo. Tým sa zotierajú všetky výhody vyplývajúce z používania tohto paliva a čo je horšie, oxid dusný klimatické zmeny ešte viac urýchľuje. Crutzen o tom informoval v odbornom časopise Atmospheric Chemistry and Physics. Zistenia vedcov prichádzajú v čase, keď Organizácia pre spoluprácu a rozvoj (OECD) varovala, že pestovanie poľnohospodárskych plodín pre energetický sektor môže priniesť nedostatok potravy, resp. prudký rast cien potravín a pre rozširovanie pestovateľských plôch má neblahý vplyv aj na biodiverzitu prírody. OECD takisto vyjadrila podozrenie, že podpora biopalív je len zastiera ním ďalšieho dotovania politicky vplyvných európskych farmárov. So širším využitím biopalív sa počíta aj na Slovensku. Podľa minuloročného nariadenia vlády má podiel bio zložiek v benzíne a nafte dosahovať v priemere dve percentá a od roku 2010 sa má zvýšiť na 5,75 percenta. OECD pritom v správe, ktorá vznikla pre diskusiu o udržateľnom rozvoji, spochybňuje výhody prvej generácie biopalív a vládam odporúča, aby nestanovovali nijaké povinné ciele ohľadom ich primiešavania do pohonných hmôt. Problémový oxid dusný vzniká pri rozklade hnoj ív potrebných na pestovanie plodín na výrobu biopalív a je tristo krát účinnejším ohrievačom atmosféry ako najbežnejší skleníkový plyn oxid uhličitý. Najčastejšie sa na výrobu biopalív pestuje kukurica, repka olejná a cukrová trstina. „Podľa nás produkcia biopalív nemá (z ekologického hľadiska) nijaké výhody a v skutočnosti problém s klimatickými zmenami ešte zhoršuje," uviedol v časopise Chemistry World spoluautor štúdie Keith Smith z Univerzity v Edinburghu. Pri­bližne 80 percent bio dieselu v Európe sa vyrába z repky olej nej. Crutzen vypočítal, že efekt oxidu dusného je jeden až 1,7-krát silnejší ako ochladzovací efekt vznikajúci nespaľovaním fosílnych palív. To znamená, že do ovzdušia sa dostane až o 70 percent viac skleníkových plynov ako jazde ním na tradičné pohonné hmoty. V USA sa zase pestuje kukurica, pri ktorej sa do ovzdušia dostáva až o polovicu viac skleníkových plynov ako spaľovaním benzínu. Jedinou rastlinou, ktorej pestovanie má pre klímu Zeme nejaký význam, je cukrová trstina. Vďaka nej môže produkcia skleníkových plynov klesnúť o desať až päťdesiat percent.