Schopnosť vyrábať a používať okrovú farbu nemali exkluzívne len predkovia dnešného človeka. Toto minerálne farbivo používali aj neandertálci, a to už pred 250-tisíc rokmi, hoci nie je presne známe, na aké účely. Prestala tým teda platiť hypotéza, že to bol Homo sapiens, kto do Eurázie priniesol používanie tohto materiálu na zdobenie tela i stien jaskýň.
Vyvrátenie hypotézy priniesol nález zvyškov okru na dvoch rôznych miestach v holandskom Maastrichte-Belvedere. Neandertálske sídlisko bolo objavené už v 80. rokoch minulého storočia, ale až teraz sa podarilo rozlúštiť, čo spôsobilo červené škvrny vedľa zvieracích kostí, veľkého množstva kamenných nástrojov a zvyškov po ohni.
Nové analýzy vykonávané v laboratóriách v Holandsku a Španielsku potvrdili, že ide o mangán a kysličník železa, teda o minerál hematit. ,,Vieme, že sa tento minerál nevyskytuje v okruhu do 60 kilometrov od náleziska, takže je jasné, že ho sem neandertálci priniesli z veľkej vzdialenosti, pretože to bol vzácny materiál," vysvetlil holandský bádateľ Mark J. Siera.
Vedci tiež preukázali, že oker do oblasti v Holandsku nemohli priniesť usadeniny rieky Maas, ktorá tečie v blízkosti náleziska. Najpravdepodobnejšie je, že škvrny, ktoré sa zachovali na rôznych miestach, spôsobilo odkvapnutie tekutiny počas jej aplikácie na zatiaľ neznáme účely. Všetky kamenné nástroje, ktoré boli nájdené v blízkosti pigmentových škvŕn, boli jednoznačne vyrobené technikou typickou práve pre neandertálca.
Vedci zatiaľ nezistili, na čo farbu neandertálci používali. ,,Nie sú dôkazy, že ju používali na maľovanie alebo zdobenie tela. Mohli ju používať ako liek, odpudzovač komárov alebo pri spracovaní kože. Nevieme, či mala symbolické použitie, hoci keď sa objaví oker v náleziskách Homo sapiens, vždy sa poukazuje na jeho symbolické vlastnosti," poznamenal Siera.
Pripomenul tiež nedávne nálezy napríklad v juhoafrickom Blombose, kde sa našli zvyšky okru v niekoľkých mušliach, čo by vypovedalo o dekoratívnom používaní.
Čo sa týka neandertálcov v Eurázii, najstarší nájdený oker má okolo 60-tisíc rokov. Ide o náleziská v Terra Amate vo Francúzsku alebo v španielskej Ambrone. Výsledky boli polemické a nie je vylúčené, že v týchto prípadoch neandertálci napodobňovali ľudí.
Holandský nález však dokazuje, že takmer 200-tisíc rokov pred príchodom moderných ľudí neskôr vyhynutý druh človeka už bol schopný vyrábať farbu mletím minerálu a jeho zmiešaním s vodou. ,,Všetko nasvedčuje tomu, že jeho používanie vzniklo nezávisle na dvoch miestach a u dvoch rôznych ľudských typov takmer v rovnakom čase," vyhlasuje Siera.
Celá debata | RSS tejto debaty