,,Mohli by sme tak získať ohromné množstvo zdrojov," povedal na vedeckej konferencii AAAS v Kanade profesor Mark Post, ktorého skupina z univerzity v Maastrichte stojí za objavom.
Vlákninu sa podarilo vyrobiť pomocou kmeňových buniek. Základom procesu je odobratie svalových buniek – myoblastov – zo živého zvieraťa. Následne ich umiestnia do výživnej kultúry, v ktorej sa ďalej v laboratóriu vyvíjajú. Okrem toho je potrebné poskytnúť im určitú podpornú kostru, aby mohla vzniknúť trojrozmerná svalová vláknina schopná sťahovať a naťahovať sa.
Miniatúrne kúsky umelého, sivého a chuťovo neutrálneho mäsa sa už podarilo vyvinúť aj v iných laboratóriách. Kľúčom k syntetickému mäsu je však dopracovať sa ku komplexnej svalovine podobnej tej, akú majú živé zvieratá. Okrem svalových vlákien musí obsahovať aj tukové bunky, ktoré dodajú chuť, a krvné riečisko, ktoré bude zdrojom farby a železa. Všetky tieto súčasti majú byť vypestované oddelene a až potom spojené dohromady.
Prvý výsledok Holanďanov je niekoľko laboratórne vzniknutých pásikov belavej mäsovej vlákniny, dlhých asi dva centimetre, širokých centimeter a tučných zhruba milimeter. Tieto vlákna budú neskôr spojené s umelo získaným tukom a krvou.
Laboratórna ,,výroba" mäsa vyšla na 200-tisíc libier (239-tisíc eur), ale profesor Post tvrdí, že len čo bude princíp pestovania mäsa overený a výrobné technológie vylepšené, cena klesne. ,,Chceme ukázať, že sme toho schopní. Potom bude treba ešte veľa práce i peňazí, aby sme sa dostali k účinnej výrobe a cenovej výhodnosti, "povedal.
Prečo sa vynakladajú také sumy na vývoj nových metód výroby mäsa, keď tradičné fungovali tisíce rokov? Pretože odborníci na výživu sú presvedčení o tom, že klasické metódy sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Podľa odhadov bude potrebné vzhľadom na rast počtu obyvateľov v najbližších 50 rokoch produkciu potravín zdvojnásobiť. Sťažovať to bude nová urbanizácia krajiny, klimatické zmeny aj nedostatok vody.
Profesor Sean Smukler z kanadskej univerzity v Britskej Kolumbii sa domnieva, že ťažké bude najmä zabezpečiť dodávky mäsa do Ázie a Afriky. Laboratórne mäso je podľa neho vhodné riešenie. ,,Dobré je všetko, čo zabráni zaberaniu divočiny pre poľnohospodársku pôdu. Ohľadom obrábateľnej krajiny sme sa už priblížili ku kritickému bodu," vyhlásil.
Post podporil výskum číslami. Teraz je potrebné na to, aby sa získalo 15 gramov živočíšneho proteínu z hovädzieho alebo bravčového mäsa, kŕmiť kravu alebo prasa 100 gramami rastlinného proteínu, čo predstavuje efektivitu 15 percent. Pri výrobe syntetického mäsa sa vraj dá získať zodpovedajúca energetická hodnota s 50-percentnou efektivitou.
Post priznáva, že prvé syntetické fašírky budú chuťovo nevýrazné. Na to, aby sa zistilo, aké zložky mäsa tejto potravine dodávajú charakteristickú chuť, budú potrebné ďalšie analýzy. Ekológ David Steele z organizácie Earthsave Canada tvrdí, že redukciu chovu kŕmnych zvierat možno docieliť aj inak – obmedziť konzumáciu mäsa. Steele, ktorý sa zaoberá aj molekulárnou biológiou, upozornil na to, že udržať syntetické mäso čerstvé nebude ľahké bez množstva antibiotík a protiplesňových prostriedkov.