Ako sa bojuje proti pavúčiemu jedu

Nevinne vyzerajúci pavúk druhu Loxosceles Reclusa uhryzne každoročne v Brazílii viac ako 7-tisíc ľudí, ktorým spôsobí vážne poškodenie kože a niekedy dokonca aj smrť. Protijed, ktorý sa používa na liečbu, je získavaný na úkor životov mnohých zvierat. Mohol by prelom v podobe syntetického pavúčieho jedu viesť k ľudskejšiemu riešeniu?

06.08.2013 09:45
debata (1)
Pavúky druhu Loxosceles nie sú agresívne, ale... Foto: Wikimedia
pavúk, jed Pavúky druhu Loxosceles nie sú agresívne, ale bránia sa jedom, ktorý môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

„Keď ma tento pavúk prvýkrát pohrýzol, takmer som zomrela,“ povedala pre BBC News Adelaide Fabienskiová-Maiaová, školská asistentka z Curitiba. „Ráno som si obliekla šortky a zacítila uhryznutie, ale neuvedomila som si, čo to bolo. Až večer ma to tam začalo páliť. Pozrela som sa na to miesto a bolo celé červené.“

Adelaide rýchlo previezli do nemocnice, pretože už sa jej na mieste uhryznutia začala tvoriť typická lézia spôsobená jedom zažierajúcim sa do kože. Len vďaka dávke protijedu prežila a môže ďalej rozprávať svoj príbeh.

Protijed, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, má však tiež svoje riziká. A to predovšetkým pre zvieratá zapojené do procesu jeho vzniku. Najprv je potrebné získať jed od tisícov pavúkov, ktorý sa injekčne vstrekne koňom. Konský imunitný systém zareaguje tvorbou život zachraňujúcej protilátky pre človeka, ale zároveň sa tým dramaticky zníži dĺžka života koňa, informoval portál BBC News.

Teraz brazílski vedci vyvinuli syntetickú alternatívu pavúčieho jedu, ktorý by mohol zachrániť mnoho zvieracích životov. Rodina pavúkov Loxosceles sa vyskytuje v Severnej a Južnej Amerike, Afrike, Austrálii a niektorých častiach Európy. S dĺžkou šesť až 20 milimetrov rozhodne nepatrí medzi najväčšie pavúky na svete. Nie sú agresívne, ale majú nepekný zvyk schovávať sa v odloženom ľudskom oblečení. Ich uhryznutie je takmer bezbolestné. Ich jed však môže spôsobiť rozsiahle poškodenie kože prostredníctvom „dermonekrózy“, teda doslova smrti kože.

Pavúky Loxosceles sú jediné na svete, ktorých jed spôsobuje tento druh odumierania kože. Vedci to spájajú so vzácnym enzýmom v jede nazývaným sfingomyelináza D, ktorý poškodzuje a zabíja tkanivo kože. V malom percente prípadov, keď nie je protijed podaný dostatočne rýchlo, ľudia môžu zomrieť na zlyhanie orgánov.

Lenže oveľa viac úmrtí – pavúkov a koní – spôsobuje samotná produkcia protijedu. „Odoberáme pavúkom jed raz mesačne počas troch až štyroch mesiacov,“ povedal doktor Samuel Guizze, biológ saopaulského ústavu Butantan, ktoré je priekopníckym strediskom v produkcii protijedov. Na získanie jedu musí jeden technik pavúka opatrne zdvihnúť a dať mu slabý elektrický šok, zatiaľ čo druhý technik rýchlo nasaje jed do injekčnej ihly. Pavúk zakaždým vylúči len mizivé množstvo jedu, čo znamená, že vedci musia chovať desaťtisíce pavúkov.

„Potom jed vstrekneme koňom a po 40 dňoch im odoberieme krv, z ktorej sa získava protilátka proti jedu,“ dodal Guizze. Nijako neprekvapí, že vstreknutie pavúčieho jedu má vplyv na konské zdravie. Ich život sa tým zo zhruba 20 rokov skráti na tri alebo štyri roky. Pavúky končia ešte horšie – po troch alebo štyroch odobratiach jedu uhynú.

Zmenu sľubuje prelomový výskum na Federálnej univerzite Minas Gerais. Biológ a odborník na pavúčie jedy Carlos Chávez-Olorteguí a jeho tím identifikovali časť jedu, ktorá je zodpovedná za tvorbu protilátok, a podarilo sa im vytvoriť proteínový reťazec obsahujúci iba tieto časti. To znamená, že by časom mohli z procesu tvorby protijedov úplne vypadnúť pavúky.

Kone budú v tomto procese potrebné aj naďalej, ale synteticky vytvorená alternatíva pavúčieho jedu nie je jedovatá, aj keď dokáže spustiť rovnakú imunitnú reakciu. To znamená, že by kone naďalej produkovali potrebný protijed, ale netrpeli by následkami otravy a po niekoľkých rokoch v službe ľuďom by mohli odísť na odpočinok a dožiť bežný život.

Štúdia Federálnej univerzity Minas Gerais otvára cestu aj pre budúce syntetické protijedy, čo by zvieratá z tohto procesu mohlo raz vylúčiť úplne, dúfajú vedci. A vzniknúť by mohla aj očkovacia látka na preventívnu vakcináciu. „Veríme, že sme na správnej ceste,“ povedal Chávez-Olorteguí.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #jed #pavúk