Tvrdia to americkí vedci, ktorí objavili výrazné elektromagnetické vlny v mozgu umierajúcich krýs. Ak by podobná aktivita prebiehala aj v ľudskom mozgu, mohla by podľa vedcov vysvetľovať „ostré svetlo“, o ktorom hovoria ľudia, ktorí prežili klinickú smrť.
Autori výskumu tvrdia, že ich práca môže spochybniť lekármi široko prijímanú teóriu o nečinnosti ľudského mozgu v stave klinickej smrti. „Mnoho ľudí si myslelo, že mozog je po klinickej smrti neaktívny alebo hypoaktívny, s nižšou aktivitou ako v stave prebúdzania, a my sme ukázali, že to tak vôbec nie je,“ uviedla vedúca autorka štúdie Jimo Borjiginová z Michiganskej univerzity.
Ľudia, ktorí sa dokázali zotaviť z takmer beznádejného stavu, často opisujú vnemy výrazného svetla, svetlo na konci tunela či mimotelové zážitky, ktoré by podľa vedcov mohla elektrická aktivita mozgu vysvetliť.
Svoj výskum vykonali na skupine deviatich krýs. Vedci v tridsaťsekundovom časovom úseku od chvíle, keď srdce zvierat prestalo biť, namerali prudký nárast vysokofrekvenčných mozgových vĺn. Práve tieto takzvané gama oscilácie prispievajú k vysokej mozgovej aktivite u človeka. Oscilácie u potkanov v čase po srdcovej zástave boli výrazne vyššie ako počas ich života. Výsledky výskumu vedci publikovali v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Podľa Borjiginovej je pravdepodobné, že to tak bude aj u ľudí. K potvrdenie týchto záverov je však potrebné vykonať výskum na ľuďoch, čo bude z etických dôvodov veľmi zložité.
Experti sa však bez ohľadu na to zhodujú, že americký tím poukázal na fakt, o ktorom sa vo vedeckých kruhoch hovorilo už dlhšie. „Toto je veľmi názorné predvedenie myšlienky, ktorá je ,vo vzduchu' už dlho. Že za určitých nezvyčajných a mätúcich okolností – ako je blízkosť smrti – začne byť mozog prehnane stimulovaný a preťažený,“ povedal BBC Jason Braithwaite z univerzity v Birminghame.