Podľa očakávania vedeckej obce získal ocenenie objav novej subatomárnej častice, Higgsovho bozónu. Existenciu tejto častice, ktorá je posledným chýbajúcim článkom v takzvanom štandardnom modeli časticovej fyziky, teoreticky predpovedal v roku 1964 britský fyzik Peter Higgs. Ostatných 11 častíc, ktoré model predpokladá, už objavili skôr.
Vedci sú presvedčení, že v prvej biliontine sekundy po veľkom tresku bol vesmír obrovskou zmesou častíc bez hmotnosti, ktoré lietali rýchlosťou svetla. Až interakciou s Higgsovým poľom získali hmotnosť a nakoniec utvorili vesmír, ako ho poznáme.
Vlani jeho teóriu potvrdili experimenty v obrovskom urýchľovači Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). Cenu za Higgsov bozón si rozdelia Peter Higgs a François Englert.
Experimentálne doložiť predpovedanú časticu sa potom podarilo tímu 10-tisíc vedcov v organizácii CERN v laboratóriu časticovej fyziky neďaleko Ženevy. Špekulovalo sa preto, že by Nobelova cenu za fyziku mohla tento rok po prvýkrát putovať k nejakej organizácii, možno práve CERN-u, prípadne k šéfovi tejto organizácie alebo vedúcim kľúčových projektov.
Ocenených za rok 2013 vyhlásil s trištvrtehodinovým meškaním o 12.45 stály sekretár Kráľovskej švédskej akadémie vied Staffan Normark.
François Englert je Belgičan. Narodil sa v roku 1932 v meste Etterbeek. Doktorát získal v roku 1959 na bruselskej univerzite Université Libre de Bruxelles, kde je emeritným profesorom.
Peter W. Higgs je Brit. Narodil sa v roku 1929 v Newcastle upon Tyne. Doktorát získal v roku 1954 na Kráľovskej vysokej škole a Londýnskej univerzite. Je emeritným profesorom na Edinburgskej univerzite.
Zaujímavosti o Nobelovej cene za fyziku
- Laureátmi Nobelovej ceny za fyziku v roku 2012 sa stali vedci Serge Haroche a David J. Wineland. Zaoberali sa prelomovými experimentálnymi metódami, ktoré môžu viesť napríklad ku konštrukcii supervýkonných počítačov.
- Nobelovu cenu za fyziku udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied od roku 1901 každoročne v októbri. S výnimkou šiestich rokov (1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942) ju vo svojej histórii získalo 194 vedcov. Príčinou na neudelenie cien boli obe svetové vojny, ale napríklad aj konštatovanie, že žiadna z posudzovaných prác nesplnila prvý paragraf z udeľovacích stanov o dôležitosti pre rozvoj fyziky.
- Medailu pre laureátov navrhol švédsky sochár a rytec Erik Lindberg a predstavuje prírodu v podobe bohyne Isis podobať, ktorá sa vynára z mrakov a drží v náručí hojnosť. Prísnu a chladnú tvár jej zakrýva závoj.
- Vyznamenaní sú ocenení sumou osem miliónov švédskych korún (takmer jeden milión eur).
- Ocenenie v celej histórii získali len dve ženy. Prvou bola Marie Curie Sklodowska (ktorá dostala v roku 1911 aj Nobelovu cenu za chémiu). V roku 1963 získala nobelovku Maria Goeppert-Mayerová.
- Zaujímavosťou je, že laureáti Nobelových cien za fyziku sa najčastejšie narodili 28. februára alebo 21. mája. Nobelovu cenu za fyziku od roku 1974 nemôžu udeliť posmrtne. Najmladším laureátom ceny bol 25-ročný Lawrence Bragg, ktorého ocenili spolu s jeho otcom v roku 1915. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.