Názory vedcov na pôvod moderných ľudí a ich medzidruhové kríženie s neandertálcami sa diametrálne líšia. Rozporuplné výskumy, zdá sa, aj naďalej komplikujú hľadanie odpovedi na otázku, ktorá antropológov trápi už stáročia.
Zatiaľ čo jedna skupina evolučných biológov tvrdí, že predkovia moderných ľudí sa len vo výnimočných prípadoch krížili s neandertálcami, iná skupina vedcov sa odvoláva na štúdie, ktoré medzidruhové kríženie podporujú. David Reich z Harvardovej univerzity spolu so Svantem Pääbom z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku publikovali v roku 2010 prvú génovú mapu neandertálcov, pričom ich spoločný výskum dospel k záveru, že predkovia moderných ľudí sa s neandertálcami s najväčšou pravdepodobnosťou krížili.
Ľudia sa s neandertálcami pravdepodobne krížili
Na komplexnú otázku vedci síce jednoznačnú odpoveď stále nemajú, no najnovšie výskumy predsa len poukazujú na fakt, že vzájomné kríženie medzi neandertálcami a modernými ľuďmi v obmedzenej miere existovalo. Populárno náučný magazín Nature zverejnil štúdiu amerických vedcov, ktorá predpokladá spoločné gény moderných ľudí s génmi neandertálcov.
Gény po neandertálcoch môžu byť rozptýlené medzi všetkými ľuďmi
Vedcom sa totiž podarilo objaviť nová variant génu, ktorý je pravdepodobne zodpovedný za zvýšené riziko vzniku diabetu druhého typu u obyvateľov Latiskej Ameriky. Domnievajú sa pritom, že gén mohli ľudia zdediť v súvislosti s krížením s neandertálcami krátko po tom, čo opustili Afriku pred zhruba 60–70 tisíc rokmi. „Znamená to, že gény po neandertálcoch sú teraz rozptýlené medzi genómami všetkých ľudí, ktorí nemajú pôvod v Afrike,“ odvodzuje závery spravodajský server BBC.
Variant génu sa vedcom podarilo objaviť v rámci rozsiahlej štúdie o vzájomnej asociácii genómov, ktorú realizovali na vzorke viac ako 8-tisíc obyvateľoch Latinskej Ameriky. Cieľom štúdie bolo zmapovať rozmanitosť génov na reprezentatívnej vzorke ľudí a nájsť, prípadne vylúčiť, spojitosť s určitými predvolenými charakteristikami, medzi ktorými sa nachádzalo aj vyššie riziko vzniku cukrovky.
Zdedený gén zvyšuje pravdepodobnosť vzniku diabetu
Ľudia, ktorí sú nositeľmi rizikového génu, majú o 25-percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky, než tí, ktorí gén po svojich predkoch nezdedili. „V prípade, ak človek zdedil rovnaký gén po oboch rodičoch, zvyšuje sa u neho pravdepodobnosť vzniku cukrovky až o 50 percent,“ tvrdí spoluautor výskumu, profesor Jose Florez z univerzity Harvard Medical School v štáte Massachusetts. Podľa profesora Floreza väčšina genetických štúdií doposiaľ vychádzala len z poznatkov genómu ľudí pôvodom z Európy alebo Ázie, kvôli čomu mohlo dôjsť k prehliadnutiu určitých alternovaných génov aj u iných populácií, ktoré sa formovali na inom území.
Rizikový gén s označením SLC16A11 sa vedcom podarilo nájsť u takmer polovici ľudí, ktorých predkovia boli pôvodnými obyvateľmi Južnej Ameriky. Variant génu veci našli takisto u 20-percent obyvateľov východnej Ázie, výnimočne sa vyskytoval aj u obyvateľov Európy a Afriky. Výskumníci sa domnievajú, že práve nové poznatky o pôvode génu by mohli pomôcť lepšie porozumieť vzniku choroby a k vývoju účinných liekov.