Zo všetkých staroegyptských pamiatok, ktoré sa nachádzajú v štátnych zbierkach na Slovensku, má táto rakva výnimočné postavenie. Na jej povrchu sa totiž okrem zvyškov maľovaných vyobrazení dochovali aj hieroglyfické nápisy, ktoré oficiálne predstavujú najrozsiahlejší staroegyptský písomný korpus na našom území. Obsah týchto textov nebol dodnes preložený do žiadneho moderného jazyka. Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied a Prírodovedné múzeum, v ktorom sa rakva s múmiou nachádzajú, sa rozhodli poodhaliť tajomstvo tohto starodávneho skvostu a výsledky svojho výskumu sprístupniť verejnosti. Rakva a múmia tak začali rozprávať svoj príbeh.
Rakvy spolu s múmiami patria k najatraktívnejším a najpríťažlivejším pamiatkam starovekého Egypta. Predstavujú vzácny zdroj rozmanitých informácií, ktoré slúžia na hlbšie poznanie materiálnej a duchovnej kultúry staroegyptskej civilizácie. Časom sa menili tak tvar a výzdoba rakiev, ako aj náboženské predstavy o posmrtnom živote. Primárnym účelom rakiev vždy bolo zabezpečiť ochranu pre telo zosnulého, ale od najstarších čias mali rakvy aj svoj symbolický význam, ktorý úzko súvisel s náboženskými predstavami starovekých Egypťanov o živote po smrti. Rakva tak predstavovala nielen príbytok pre dušu zosnulého, ale symbolizovala aj telo nebeskej bohyne Nut, matky boha mŕtvych Usira, v ktorom sa človek stotožnený s Usirom zrodil k večnému životu na onom svete, tak ako sa v tele matky rodí a vyvíja život dieťaťa a z ktorého prichádza na tento svet. Preto sa často na povrchu rakvy nachádzajú okrem množstva iných aj vyobrazenia bohyne nebies v podobe ženy.
Na územie dnešného Slovenska sa rakva s múmiou dostali v 19. storočí. Podľa dostupných informácií ju András Jurenák daroval evanjelickému kňazovi Danielovi Schimkovi, rodákovi z Podlužian, ktorý za svojho života vytvoril bohatú zbierku rozmanitých predmetov. Zbierku staroegyptských pamiatok po smrti venoval evanjelickej cirkvi. Neskôr sa rakva aj múmia ocitli v správe Slovenského národného múzea.
Rakva má tvar ľudskej múmie s podstavcom pod nohami a oporným pilierom v zadnej časti. Je vyrobená z dreva a textílií pokrytých sadrou, tvoriacimi podklad pre pestrofarebnú výzdobu. Hlavu zdobí trojdielna parochňa a tvár má v spodnej časti sánky pripevnenú tzv. nepravú bradu. Povrch rakvy bol pôvodne bohato zdobený maľovanými vyobrazeniami a hieroglyfickými nápismi. Zub času sa však hlbokými jazvami podpísal pod jej súčasný stav. Vonkajšia strana veka rakvy utrpela azda najviac. Práve tu sa pôvodne nachádzali rozmanité pestrofarebné vyobrazenia staroegyptských božstiev a náboženských motívov sprevádzané hieroglyfickými textami. Z obrazov a nápisov sa dochovali len neúplné torzá.
Foto: Dušan Magdolen
Poškodenia na veku sú natoľko rozsiahle, že dodnes sa zachovala zhruba len polovica z jeho pôvodnej výzdoby. Poškodené a neúplné sú aj nápisy na vonkajšej zadnej strane rakvy. O čosi lepšie je na tom vnútorná výzdoba rakvy, ktorá pozostáva výlučne z nápisov usporiadaných v riadkoch a stĺpcoch. Tvar rakvy a charakter jej výzdobného programu napovedajú, že táto pamiatka pochádza celkom určite z prvého tisícročia pred Kristom a je stará viac ako 2 500 rokov. Potvrdzuje to aj datovanie vzoriek rakvy pomocou radiokarbónovej metódy C14 zo 70. rokov minulého storočia. V tomto období boli rakva a múmia predmetom pozornosti odborníkov v rámci egyptologického a antropologického dokumentovania staroegyptských pamiatok v bývalom Československu.
Súčasný egyptologický výskum rakvy, ktorý realizuje Ústav orientalistiky SAV v spolupráci s Prírodovedným múzeom SNM a s finančnou podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ukazuje, že doterajšie poznatky je možné podstatne rozšíriť a doplniť o nové zaujímavé informácie vrátane spresnenia pôvodného datovania rakvy i rekonštrukcie pôvodného výzdobného programu rakvy. Ďalšie užitočné a nové údaje o ľudskej múmii, ktorá k rakve patrí, môže poskytnúť aj súčasný antropologický výskum vrátane využitia moderných metód, ako je napríklad počítačová tomografia. Egyptologický interdisciplinárny výskum týchto pamiatok je vo svojom začiatku, a tak na prvé výsledky si bude treba ešte chvíľku počkať.
Zámerom súčasného výskumu je zároveň zabezpečiť odborné podklady, ktoré môžu múzeu poslúžiť k vytvoreniu podmienok na to, aby mohli byť rakva aj múmia sprístupnené v rámci expozície pre návštevníkov múzea.