A vzhľadom na to, že každý človek je vybavený rôznym súborom génov, vedci dokázali z genómov tisícky ľudí zrekonštruovať viac ako pätinu génov neandertálcov.
V dvoch štúdiách v Nature a Science vedci publikovali zistenie, že neandertálska DNA ovplyvnila tvorbu kožného pigmentu, rast chlpov a vlasov moderných ľudí. Zároveň sa však toto genetické dedičstvo prejavilo vo vyššej náchylností ľudí k niektorým chorobám, ako je cukrovka, cirhóza, Crohnova choroba či dokonca vyššia náchylnosť k závislosti od tabaku.
„Toto kríženie nás niečo stálo,“ uviedol populačný genetik Joshua Akey z Washingtonskej univerzity v Science. „Keď sa neandertálci a moderní ľudia miešali, boli na okrajoch biologickej kompatibility,“ pripojil sa David Reich z Harvardskej univerzity v žurnále Nature.
Prababka neandertálka
Neandertálci a naši predkovia žili na spoločnom území v Európe a na Blízkom východe zhruba pred 65-tisíc rokmi. Pozostatky po neandertálcoch boli objavené aj na území súčasného Slovenska blízko Šale a Gánoviec. V tom čase boli populácie oboch skupín veľmi malé, a tak k sexuálnemu styku medzi nimi zrejme nedochádzalo často. Napriek tomu vplyv neandertálskych génov bol taký významný, že sa zachoval až do dnešných čias.
Vedci po génoch neandertálcov pátrali využitím dát z projektu 1¤000 Genomes, ktorý je najväčšou kolekciou údajov úplne rozlúštených ľudských genómov. Z databázy vybrali 600 ľudí, ktorí pochádzali z Európy a Blízkeho východu, teda oblastí, kde sa našli pozostatky neandertálcov.
Potom pomocou počítačovej analýzy určili gény, ktoré sme jednoznačne zdedili po neandertálcoch. Z analýzy vyplynulo, že ľudia stále v sebe nesú 1 až 3 percentná génov od našich dávno vyhynutých prapríbuzných. Väčšina takto zdedených génov pochádzala od neandertálskych žien. Z tohto pohľadu naša pra-pra-pra-prababka pokojne mohla byť neandertálka.
„Neandertálci už vyhynuli, ale ich genetický odkaz je stále prítomný. Toto zistenie zrejme neprispeje k vyvinutiu nového lieku na rakovinu, ale pomôže poznať našu históriu,“ uviedol spoluautor štúdie v Science Benjamin Vernot pre denník Guardian.
Druhý tím vedený Davidom Reichom z Harvardu hľadal neandertálske stopy v našej genetickej výbave porovnávaním genómov súčasných obyvateľov Afriky a neandertálcov. Genóm neandertálcov sa totiž podarilo rozlúštiť už pred rokmi. Aj tento tím dospel k rovnakému záveru. Reich dokonca tvrdí, že v génoch súčasných ľudí je možné nájsť až tretinu genómu našich vyhynutých príbuzných.
Semenníky a fajčenie
Vedcov však najviac zaskočilo to, čo pri tomto bádaní nenašli. Asi 20 oblastí ľudského genómu totiž neobsahuje žiadne neandertálske gény. Najviac je to viditeľné na chromozóme X a génoch semenníkov. To naznačuje, že ľudia, ktorí v sebe nosili gény neandertálskych semenníkov, mali zrejme problém ďalej sa rozmnožovať, a tak telo tieto gény postupom času úplne potlačilo. „Rozsiahly proces nakoniec z ľudskej DNA vytesnil až tretinu neandertálskych génov,“ uviedol Reich.
Párenie našich predkov s neandertálcami malo svoje pozitíva aj negatíva. Mnoho génov, ktoré v nás vydržali až dodnes, je spojených s tvorbou keraténu. Ten je možné nájsť vo vlasoch a v nechtoch a vďaka keraténu je ľudská pokožka nepremokavá. To ľuďom pomohlo lepšie sa chrániť proti chladu. Na druhej strane, niektoré gény urobili ľudský organizmus menej odolný proti určitým chorobám.
Asi najpodivnejší je neandertálsky „fajčiarsky“ gén. Ten spôsobuje, že ľudia, ktorí ho majú, sú náchylnejší stať sa závislými od nikotínu. Tento nález nijako nenaznačuje, že by neandertálci vysedávali v jaskyniach a bafali z fajky z mamutej kosti. „Fajčiarsky“ gén podľa všetkého má alebo mal ešte nejakú inú dôležitú funkciu.