Hrobka v meste Amfipolis zrejme pochádza z doby Alexandra Veľkého. Je datovaná do rokov 325 až 300 pred naším letopočtom a špekuluje sa, že by tu mohol byť pochovaný niekto z rodiny Alexandra Macedónskeho alebo niektorý z jeho generálov. Hrob nie je porušený ani vyrabovaný.
Foto: SITA/AP
Šesťdesiatcentimetrové sochy žien s kučeravými vlasmi pokrývajúcimi ich ramená sa našli na stene vedúcej do zatiaľ neprebádanej hlavnej miestnosti. Sú vytesané rovnakou technikou ako hlavy a krídla dvoch sfíng, ktoré strážili hlavný vchod do hrobky a boli nájdené v auguste. Obe postavy majú vystretú ruku v symbolickom geste, ktoré má odstrčiť každého, kto by sa pokúsil vniknúť do hrobky. Jedna z karyatíd nemá dochovanú tvár. Karyatída je špecifické sochárske dielo, ktoré predstavuje sochu zobrazujúcu mladú ženu. Mužský ekvivalent karyatídy je atlant alebo nenosný voľne stojaci koros. Karyatída na rozdiel od atlanta väčšinou nepodopiera ostatné nosné prvky rukami, ale priamo hlavou.
„Konštrukcia druhého vchodu s karyatídami je dôležitým nálezom, ktorý podporuje názor, že je to význačná pamiatka veľkého významu,“ uviedlo ministerstvo kultúry. Podľa archeológov by dokonca miesto mohlo byť najväčším starovekým hrobom nájdeným v Grécku.
Foto: Reuters, HANDOUT
Vykopávky na mieste sa začali už v roku 2012. Pôvodne sa špekulovalo aj o tom, že by mohlo ísť o hrobku samotného Alexandra Macedónskeho. Alexander Macedónsky zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli zrejme prevezené do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však zľahla zem a presné miesto posledného odpočinku panovníka je stále zahalené tajomstvom. Amatérski i profesionálni archeológovia v posledných desaťročiach napríklad našli „zaručené“ dôkazy, že Alexander bol pochovaný v egyptskej Alexandrii, v oáze Siva v blízkosti líbyjskej hranice, v Uzbekistane alebo dokonca na severe Austrálie.