Štúdia amerických vedcov publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) uvádza, že človek rastie tempom, ktoré sa skôr približuje k plazom ako k cicavcom. Hoci toto zistenie nie je novinkou, stále nie je známa príčina dlhého detstva.
Tento jav sa snaží vysvetliť niekoľko hypotéz. Sú tu napríklad biologické príčiny: matky by nemohli deťom po odstavení od dojčenia dodávať nevyhnutné kalórie, keby deti rástli príliš rýchlo. Alebo kultúrne príčiny: zložité techniky nevyhnutné na prežitie ľudských bytostí si vyžadujú také dlhé učenie, že to spomalilo a predĺžilo dospievanie. Tretí scenár, ktorý podporujú mnohí biológovia, hovorí o tom, že vývoj ľudského mozgu, najväčšieho medzi cicavcami, si vyžaduje v čase detstva také množstvo energie, že by bol organizmus nútený rozhodovať sa medzi výživou mozgu a tela a dávať prednosť šedej hmote pred telesným rozvojom.
Práve poslednú hypotézu spojenú s metabolickými nárokmi našej bohatej šedej hmoty mozgovej testovali americkí vedci, ktorí sa snažili zistiť, či sa obdobie detstva zhoduje s časom najvyšších energetických požiadaviek mozgu. Vedci skúmali niekoľko desiatok detí oboch pohlaví pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET), ktorá umožnila zistiť metabolickú aktivitu mozgu.
V piatich rokoch „spáli“ mozog dieťaťa najviac cukrov
Získané údaje ukázali, že najviac cukrov spotrebuje detský mozog vo veku piatich rokov: denne 167 gramov u chlapcov a 146 gramov u dievčat. V oboch prípadoch sú to takmer dve tretiny toho, čo spotrebuje bazálny metabolizmus. A je to takmer dvakrát viac, ako „spáli“ mozog dospelého jedinca. Nie je na tom nič zvláštne, ak vieme, že v tomto období života nastáva skutočné bujné množenie spojov medzi neurónmi: dieťa sa učí ovládať telo, jazyk, vytvárať logické súvislosti, plánovať činnosť atď.
V piatich rokoch je teda mozog akýmsi požieračom glycidov. A v piatich rokoch je tiež rast dieťaťa najviac spomalený. Od narodenia normálne dieťa stále rastie, avšak stále menej rýchlo. Po piatom roku veku začne rásť rýchlejšie a v puberte potom najviac. Vedci dokázali, že sa spotreba glycidov v mozgu znižuje, keď rast znovu odštartuje: mozog potrebuje už menej kalórií, pretože to najdôležitejšie už bolo vykonané a energia teraz môže byť venovaná na rast tela.
Tieto fakty zodpovedajú scenáru energeticky náročného mozgu, zostávajú však nejasnosti ohľadom spôsobu, akým tento mechanizmus vznikol. Charakteristika vlastná druhu homo sapiens, teda spomalené detstvo, vznikla počas vývoja jeho predkov, vývoja poznačeného niekoľkými energetickými revolúciami. Či už ide o vzpriamenú chôdzu, energeticky úspornejší spôsob pohybu v porovnaní s chôdzou po štyroch, začlenenie mäsa do jedálnička, varenie potravín, lov v skupine a so zbraňami, faktorov, ktoré prispievali k „bujneniu“ nášho mozgu je veľa a zatiaľ nie je možné presne určiť úlohu každého z nich.