Štúdia vedcov publikovaná v Proceedings americkej Národnej akadémie vied uvádza, že človek rastie tempom, ktoré sa skôr blíži plazom ako k cicavcom. Hoci toto zistenie nie je nijako nové, stále nie je známa príčina tohto dlhého detstva.
Tento jav sa snaží vysvetliť niekoľko hypotéz. Napríklad sú tu biologické príčiny: matky by nemohli deťom po odstavení od dojčenia dodávať nevyhnutné kalórie, keby deti rástli príliš rýchlo. Alebo príčiny kultúrne: zložité techniky nevyhnutné na prežitie ľudských bytostí si vyžadujú také dlhé učenie, že to spomalilo a predĺžilo dospievanie.
Tretí scenár, ktorý podporujú mnohí biológovia, hovorí o tom, že vývoj ľudského mozgu, najväčšieho medzi cicavcami, vyžaduje v čase detstva také množstvo energie, že by organizmus bol nútený voliť medzi výživou mozgu a tela a dávať prednosť sivej hmote pred telesným rozvojom.
Práve poslednú hypotézu spojenú s metabolickými nárokmi našej bohatej sivej hmoty mozgovej testovali americkí vedci, ktorí sa snažili zistiť, či sa lehota detstva zhoduje s obdobím najvyšších energetických požiadaviek mozgu. Vedci skúmali niekoľko desiatok detí oboch pohlaví pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET), ktorá umožnila zistiť metabolickú aktivitu mozgu.
Získané údaje ukázali, že najviac cukrov spotrebuje detský mozog vo veku piatich rokov: denne 167 gramov u chlapcov a 146 gramov u dievčat. V oboch prípadoch sú to takmer dve tretiny toho, čo spotrebuje bazálny metabolizmus. A je to takmer dvakrát viac, ako „spáli“ mozog dospelého jedinca. Nie je na tom nič čudné, ak vieme, že v tomto období života nastáva skutočné bujné množenie spojov medzi neurónmi: dieťa sa učí ovládať telo, jazyk, vytvárať logické súvislosti, plánovať činnosť atď.
V piatich rokoch je teda mozog akýmsi požieračom glycidov. A v piatich rokoch je tiež rast dieťaťa najviac spomalený. Od narodenia normálne dieťa stále rastie, ale stále menej rýchlo. Po piatom roku veku začne rásť rýchlejšie a v puberte potom najviac. Vedci dokázali, že spotreba glycidov sa v mozgu znižuje, keď rast znovu odštartuje: mozog potrebuje už menej kalórií, pretože to najdôležitejšie bolo urobené a energia teraz môže byť venovaná rastu tela.
Tieto fakty zodpovedajú scenáru energeticky náročného mozgu, zostávajú však nejasnosti o spôsobe, akým tento mechanizmus vznikol. Charakteristika vlastná druhu homo sapiens, teda spomalené detstvo, vznikla počas vývoja jeho predkov, vývoja poznačeného niekoľkými energetickými revolúciami.
Či už ide o vzpriamenú chôdzu, energeticky úspornejší spôsob pohybu v porovnaní s chôdzou po štyroch, začlenenie mäsa do jedálnička, varenie potravín, lov v skupine a so zbraňami, faktorov, ktoré prispievali k „bujneniu“ nášho mozgu je veľa a zatiaľ nie je možné presne určiť úlohu každého z nich.