"Proteín RyR2 je taký fundamentálny pre funkciu srdca ako ventil pre automobilový motor. Keď je poškodený, motor funguje, ale je len otázkou času, kedy sa pokazí a prestane pracovať. U ľudí je to fyzické úsilie alebo emocionálna trauma, čo spustí takúto srdcovú krízu, ktorá môže viesť k náhlej smrti,“ uviedol profesor Anthony Lai z Cardiffskej univerzity, ktorý na výskume spolupracoval so slovenskými vedcami.
„V jednej molekule je asi 5-tisíc aminokyselín, z ktorých sme charakterizovali 550,“ vysvetľuje Vladena Bauerová-Hlinková, spoluautorka výskumu z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a dodáva, že nie je nutné opísať všetky aminokyseliny, aby sa mohli začať práce na vývoji nových liekov na arytmiu srdca. Srdcová arytmia je síce u každého pacienta trochu iná, no to neznamená, že by každý potreboval liek ušitý na mieru. „Predpokladám však, že každému pacientovi by bolo predpísané iné dávkovanie,“ dodáva vedkyňa.
Zistenia z tohto výskumu by mohli pomôcť aj pri skorej diagnostike srdcovej arytmie. „Človek by vedel, že si má dávať pozor, podobne ako sa alergici snažia vyhnúť spúšťačom alergických reakcií. Vedel by teda, že by asi nemal liezť na Mt. Everest, skákať do studenej vody či vystavovať sa nadmernému stresu,“ hovorí Bauerová-Hlinková.
Arytmia srdca súvisí s kolobehom vápnika vnútri svalových buniek v rytmicky pracujúcom srdci. Existujú štyri druhy vápnikom spôsobených arytmií. Dve sú veľmi zriedkavé a postihujú približne jedného človeka z desaťtisíc. Vážnou arytmiou je syndróm náhlej smrti novorodencov (SIDS) a mutácie bielkoviny RyR2, zodpovedné sú za jedno až dve percentá týchto prípadov. Najčastejšou srdcovou arytmiou je zlyhanie srdca. To postihuje až dve percentá populácie, čo znamená, že na Slovensku je asi 100-tisíc pacientov s týmto ochorením. Tento syndróm sa môže podieľať až na deviatich percentách všetkých úmrtí.
Foto: SAV
Narušenie kolobehu vápnika v dôsledku mutácií proteínu RyR2 vedie k vzniku srdcových arytmií a slovensko-britskému tímu vedcov sa ako prvému podarilo určiť štruktúru počiatočnej časti tejto bielkoviny.
Zatiaľ ide o základný výskum, ktorý ešte nemá priamu aplikáciu v praxi, predstavuje však významný prínos pri poznávaní molekulárnych základov viacerých srdcových ochorení. Uľahčí hľadanie liečiv a liečebných postupov, ktoré by mohli zabrániť vzniku a rozvoju srdcových ochorení. Objav malej poruchy v životne dôležitom srdcovom proteíne totiž umožní špecialistom presne určiť terapeutický cieľ pre budúci vývoj lieku na kardiovaskulárne ochorenia.
„Je to beh na dlhú trať. Ak chceme robiť kvalitný výskum, tak to trvá dlho,“ uviedla Alexandra Zahradníková zo SAV, ktorá sa tomuto projektu venuje už osem rokov. Výskum spolu s kolegami publikovala v odbornom žurnále Acta Crystallographica. Zahradníková však hovorí, že vzhľadom na škrtanie financií pre akadémiu sa výskum spomalí alebo až zastaví. S nedostatkom finančných prostriedkov priamo súvisí aj problém nedostatku kvalifikovaných vedcov. „Mladí ľudia po dokončení dizertačnej práce nemajú šancu zostať v ústave, a tak odchádzajú do zahraničia,“ upozornila popredná vedkyňa.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)