Až teraz ale prišli aj s možným vysvetlením. Vďaka štatistickej analýze matričných záznamov vo Fínsku totiž dospeli k tomu, že menší počet novorodeniatok mužského pohlavia môže byť paradoxne evolučnou výhodou. Na svet totiž prídu len skutočne silní a zdraví jedinci, zhrnul výsledky štúdie časopis Science.
Väčšiu prevahu narodených dievčatiek nad chlapcami počas náročných časov jasne potvrdzujú demografické záznamy. Týka sa to napríklad svetových vojen, zemetrasení alebo útokov cunami, viac dievčat sa ale narodilo aj po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
Deje sa to preto, že ženy počas tehotenstva oveľa častejšie potratia plody mužského pohlavia. Už skôr vedci Ralph Catalano a Tim Bruckner z kalifornskej univerzity v Berkeley podotkli, že vďaka zvýšenej úmrtnosti chlapcov ešte v maternici sú potom narodení zdravší a majú väčšiu šancu dožiť sa dospelosti.
Teraz sa táto dvojica obrátila na fínsku biologičku Virpi Lummaaovú, ktorá pôsobí na britskej univerzite v Sheffielde a ktorá digitalizovala zoznamy narodených v 18. a 19. storočí vo Fínsku. Chceli si totiž overiť ďalšiu hypotézu, podľa ktorej môže byť menšie percento narodených chlapcov paradoxne evolučnou výhodou.
Bruckner sa domnieval, že pokiaľ „krehké“ plody neprežijú tehotenstvo a narodia sa len tí najsilnejší jedinci, môže to mať neskôr vplyv na pôrodnosť. Podľa neho totiž takí muži majú viac potomkov. Fínske záznamy to nakoniec potvrdili – vedci našli v rokoch 1790 až 1870 celkovo 16 rokov, kedy pomer pohlaví klesol dokonca na 79 narodených chlapcov na každých 100 dievčat.
Muži narodení v týchto rokoch ale mali o 12 percent vyššiu šancu, že sa dožijú dospelosti, než tí z iných ročníkov. Zároveň mali o deväť percent viac potomkov, než muži narodení v rokoch, kedy bol pomer medzi novorodenými chlapcov a dievčatami vyrovnanejší.
Nepomer medzi novorodenými chlapcami a dievčatami je bežný aj v pokojných časoch, väčšinou prichádza na svet približne 105 dievčatiek na 100 chlapcov.