Vedci v Kanade na základe sledovania skupiny 126 študentov ukázali, že tí, čo často hĺbajú o živote a strachujú sa, majú v priemere vyššiu inteligenciu ako tí, čo žijú v mieri so sebou samým a kontrolujú svoje emócie. Touto inteligenciou sa myslí lingvistická a verbálna inteligencia, čiže schopnosť ľahko hovoriť a písať používaním správnych pojmov, umenie vysvetľovať a presviedčať, vyučovať a ovládať skladbu a praktické použitie jazyka, často sprevádzané schopnosťou humoristického využitia slov.
Bádatelia z Lakeheadskej univerzity v štáte Ontario podrobili študentov testu inteligencie a zároveň im dali vyplniť rôzne dotazníky, na základe ktorých stanovili úroveň úzkosti, depresie, strachu a toho, do akej miery majú tendenciu stále hĺbať nad minulými a budúcimi udalosťami. Ide o druhy správania, ktoré rozpútavajú hyperaktivitu, pokiaľ ide o poznávacie schopnosti, a často tomu, kto nimi trpí, prinášajú negatívne pocity.
Výsledky boli jasné. Čím väčšie známky znepokojenia študent vykazoval a čím viac sa zaoberal premýšľaním nad minulosťou, prítomnosťou alebo budúcnosťou, tým lepšie mal výsledky v testoch verbálnej inteligencie. Rovnaká súvislosť sa ukázala aj v prípade depresie. Kto vykazoval známky spájané s touto psychickou chorobou, mal vynikajúce výsledky v testoch lingvistickej inteligencie.
Teda ten, kto príliš premýšľa a trpí úzkosťami, má zase výhodu vo vyššej inteligencii, ktorá mu prináša lepšiu schopnosť analýzy v porovnaní s ostatnými, povedal jeden z autorov výskumu pre vedecký časopis Personality and Individual Differences. Je možné, že jednotlivci s vyššou lingvistickou a verbálnou inteligenciou sú schopnejší podrobne analyzovať súčasné a budúce udalosti a že práve táto ich vlastnosť vedie k tomu, že o nich stále premýšľajú, uviedli vedci.
Za týmto správaním sa podľa výskumníkov možno skrýva vlastnosť zdedená po predkoch. Práve takýto prístup umožnil v určitom zmysle našim predkom prežiť, keď dokázali predvídať nebezpečenstvo vďaka pocitom znepokojenia a úzkosti.
Tendenciu k úzkosti a negatívnym myšlienkam je však potrebné mať pod kontrolou. Inak môže po dlhšom čase podľa vedcov takéto správanie viesť k zníženiu imunity a vystaviť osobu, ktorá nimi trpí, rôznym chorobám.