Hoci sa správame identicky v otázke rešpektovania spravodlivosti, pokiaľ ide o nás aj pokiaľ ide o niekoho tretieho, štúdia zverejnená v časopise Social Cognitive and Affective Neuroscience ukázala, že mozgové spoje podieľajúce sa na týchto dvoch prípadoch sú rôzne. Zvlášť jedna časť mozgu je zrejme kľúčová pri chápaní spravodlivosti, pokiaľ ide o nás samých.
Na ľuďoch, ktorí sa na pokuse zúčastnili, vedci použili metódu takzvanej transkraniálnej stimulácie tDCS, ktorá umožňuje dočasne a bezpečne deaktivovať istú časť mozgu. Tieto osoby potom boli vyzvané, aby v krátkosti odmietli alebo prijali istú sumu peňazí, o ktorú sa mali deliť s tým, kto im ju ponúkal. Rozdelenie peňazí určoval ten, kto dával, a mohlo byť rovné (teda pol na pol), alebo nerovné, keď prijímajúci dostal len oveľa menšiu sumu.
„Keby sa človek mal riadiť dokonale racionálne, mal by prijať akúkoľvek ponuku, pretože ,aspoň niečo' je vždy lepšie ako nič. Ale v prípade nerovného rozdelenia peňazí bolo percento odmietnutie veľmi vysoké,“ upozorňuje hlavná autorka štúdie Claudia Civaiová. Mozgové spoje, ktoré sú v týchto situáciách uvedené do činnosti v prípade, že ide o nás samých alebo o tretiu osobu, sú rôzne. „V predošlých štúdiách sme pozorovali rovnakú tendenciu odmietnuť nespravodlivú ponuku, či už sa to týkalo osoby samotnej, alebo nejakej tretej osoby. Pri terajšom pokuse sa však ukázalo, že mozog v oboch situáciách pracuje odlišne,“ dodáva Civaiová.
Pomocou metódy tDCS vedci deaktivovali tú zónu mozgu, ktorá bola v predchádzajúcich výskumoch označená ako kľúčová pre tento typ situácií. "Stredná časť prefrontálneho kortexu je tým miestom v mozgu, ktoré sme v predošlých výskumoch označili za kľúčové pre tento typ situácií. Zatiaľ nevieme, akým spôsobom táto časť mozgu prispieva k chápaniu nespravodlivosti. Mohla by pomáhať práve pri chápaní nespravodlivosti alebo rozširovať intenzitu emócií, ktoré pociťujeme, keď sa s nami zle nakladá, ale teraz sme presvedčení o tom, že táto zóna mozgu je dôležitá, aj ak ide o sebalásku, "dodáva Civaiová.