Aby problém objasnila, vybrala si expertka ako pokusných králikov 2 324 študentov, ktorí sa pripravovali na skúšky na parížskej fakulte Pierra a Marie Curieovcov, kde vyučuje. Jej tím sa ich v prvý deň skúšok pýtal, či sa im predošlú noc snívalo o skúškach a či vo sne skúšku urobili, alebo nie. Potom vedci čakali na skutočné výsledky.
A záver? Nočné scenáre, ktoré boli väčšinou pesimistické, nemali z hľadiska predvídania vecí žiadnu hodnotu. „Študenti, ktorí vo sne skúšky neurobili, pri nich skutočne neprepadli,“ konštatovala profesorka Arnulfová.
Náš mozog produkuje tisíce snov, na ktoré si nepamätáme.
Zaujímavé však bolo, že všetkých prvých desať prijatých malo nočné mory, keď sa im snívalo, že prišli na skúšky neskoro alebo odovzdali prázdny papier. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím viac študenti o skúškach snívali, tým boli ich známky lepšie. Akoby sa mozog v noci cvičil a v predvídaní skúšok redukoval strach z neznámeho.
A iné vysvetlenie? „Náš mozog produkuje tisíce snov, na ktoré si nepamätáme. Keď potom nastane skutočná udalosť, spomenieme si na sen, ktorý sa k nej vzťahoval, a tak máme dojem, že sme ju predvídali,“ hovorí profesorka Arnulfová, ktorú citoval francúzsky týždenník L’Express.
Vedci zistili, ako dosiahnuť, aby ľudia zostali vo sne pri vedomí: treba stimulovať ich mozog slabým elektrickým prúdom. Ide o veľký objav v tajomnej sfére snov. Hovorí sa tomu „priezračný sen“. V spánku si uvedomujete, že snívate, a ovplyvňujete sled udalostí. Preberiete sa zo zlého sna, prežívate úžasné dobrodružstvá, vyhnete sa smrti. Dosiahnuť toto vedomie vyžaduje často dlhodobú prácu. Vedci túto problematiku skúmali od 19. storočia, ale až nedávna štúdia zverejnená v časopise Nature Neuroscience znamená istý prelom.
Nemeckí vedci objavili, že stimulácie pomocou elektrického prúdu vyvolávajú tento účinok počas fázy spánku označovanej ako paradoxná, keď vznikajú sny, na ktoré si spomíname.
Expertka na spánok, psychologička Ursula Vossová z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom a jej tím uskutočnili sériu pokusov s 27 mužmi a ženami. Po troch minútach neprerušovaného paradoxného spánku vyslali vedci cez lebku slabý elektrický prúd do frontálnej a temporálnej zóny mozgu. Ide o bezbolestnú procedúru. Krátko nato pacientov prebudili a pýtali sa ich na ich sny.
Keď vedci použili frekvenciu 25 alebo 40 Hz, väčšina pokusných osôb uviedla, že sa videli akoby zvonku, že boli akýmisi divákmi, ktorí sa na seba pozerajú na obrazovke. Rovnako často hovorili, že si uvedomovali, že snívajú.
Vedci chcú túto techniku využívať na terapeutické účely. Podľa ich štúdie by táto metóda mohla prispieť k liečbe niektorých príznakov schizofrénie. Mohla by tiež pomáhať obetiam posttraumatického stresu zbaviť sa nočných mor tým, že by ich ponorila do stavu priezračného sna, aby mohli snívanie priamo ovládať, uviedli vedci.