Prečo pri hovorení gestikulujeme rukami?

Gestá a slová sú medzi sebou tesne spojené. Väčšinou však pohyb predchádza hlasu o 150 milisekúnd (0,15 sekundy). Ak chceme niečo povedať, počas 0,1 sekundy náš mozog aktivuje gesto. A potom, ak toto gesto zodpovedá tomu, čo chceme povedať, aktivuje mozog počas 0,15 sekundy tiež náš hlas. O výskume informovali talianski vedci.

29.07.2015 15:00
gestá Foto:
Gestá pomáhajú pri komunikácii lepšie vyjadriť, čo chceme povedať.
debata (2)

Keď chceme niekoho poslať „do hája“, najprv sa zdvihne naša paža ku klasickému náznaku a až potom ústa vyslovia zodpovedajúcu vetu, ktorá je rôzna podľa krajov aj národov, ale vždy je v súlade s pohybom ruky, ktorý je pre všetkých rovnaký.

Skutočným esperantom je teda gesto, vďaka ktorému dokážeme komunikovať so všetkými. Vedkyňa Elisa De Stefani a Doriana De Marcová z oddelenia neurovied na Parmskej univerzite pod vedením Maurizia Gentilucciho s využitím neuromotorickej aktivácie objavili, že komunikácia sa skladá z dvoch častí. Z prvej fázy spojenej s gestom a z druhej fázy spojenej so slovom, ktoré majú navyše svoje presné načasovanie. Je to tak len vtedy, keď sa gesto a slovo zhodujú: časový odstup 0,15 sekundy sa neuplatní vtedy, keď napríklad hokejista po klasickom geste, naopak, začne chváliť rozhodcu, ktorého svojím gestom predtým inzultoval za jeho neobjektívnosť.

Expertky vo svojej štúdii, nazvanej Gesto a slovo: jeden proces, alebo dva rozdielne procesy? uverejnenej v časopise Neuroimage, skúmali spojitosť medzi jazykom gest a rečou s použitím transkraniálnej magnetickej stimulácie. Pomocou nej je možné vidieť, ako je za 0,1 sekundy od pohybu gesto automaticky prijaté vďaka stimulácii v mozgovej kôre toho, komu je komunikácia určená. Ten tak simuluje v mozgu tento pohyb, a preto dokáže lepšie pochopiť jeho význam.

Tak je to s každým gestom. Od pozdravu a znamenia víťazstva pomocou dvoch prstov vztýčených do V. Tým sa potvrdzuje hypotéza, že hovorená reč vyplýva zo systému komunikácie prostredníctvom gest. V divadle sú vety, ktoré si lepšie pamätáme, sprevádzané výrečnými gestami. Keď sú, naopak, vety sprevádzané gestami, ktoré príliš nezodpovedajú tomu, čo bolo povedané, potom si ich pamätáme menej.

Využitie takejto komunikácie s pomocou gest môže byť prospešné pri afázii, teda poruchy reči najrôznejšieho pôvodu a najrôznejšieho druhu. Prezentácia gest a im zodpovedajúcich slov pacientom s afáziou by im mohla pomôcť s rozvíjaním ich lexikálnej a sémantickej zásoby, a tým im pomôcť lepšie rozumieť slovám. <AF> Gestá pomáhajú pri komunikácii lepšie vyjadriť, čo chceme povedať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #komunikácia #slová #gesto #Hlas