Laureátov oznámila Švédska kráľovská akadémia vied. Uviedla, že práca všetkých troch mužov „poskytuje základné vedomosti o tom, ako fungujú živé bunky".
Trojica vedcov na molekulárnej úrovni popísala, ako bunky opravujú poškodenú DNA, čím zabezpečujú uchovanie genetických informácií. Ich objavy poskytli dôležité poznatky o fungovaní buniek, ktoré sa dajú použiť napríklad pri vývoji nových typov liečby rakoviny.
Lindahl začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátil dovtedajšie predpoklady, že DNA je veľmi stabilnou molekulou. Naopak, dokázal, že u nej dochádza k poškodeniam v takom rozsahu, že by vývoj života na Zemi ani nemal byť možný. To ho nakoniec doviedlo k objavu molekulárneho mechanizmu zvaného bázová excízna oprava, ktorý neustále zabraňuje rozpadu DNA.
Sancar zas opísal mechanizmus nukleotidovej excíznej opravy, pomocou ktorej bunky odstraňujú poškodenia DNA spôsobené ultrafialovým žiarením.
Modrich ukázal, ako bunky opravujú chyby, ku ktorým dochádza, keď sa počas bunkového delenia replikuje DNA. Tento mechanizmus sa nazýva oprava chybne spárovaných báz a tisícnásobne znižuje frekvenciu výskytu chýb pri replikácii DNA.
Lindahl (77) je emeritným šéfom vedeckého tímu v biomedicínskom výskumnom stredisku Francis Crick Institute a emeritným riaditeľom Cancer Research UK pri Clare Hall Laboratory v Británii. Modrich, ktorý sa narodil v roku 1946, je výskumníkom v Howard Hughes Medical Institute a profesorom na School of Medicine pri Duke University v Durhame v americkom štáte Severná Karolína. Sancar (69) je profesorom na School of Medicine pri University of North Carolina v Chapel Hill v Severnej Karolíne.
Vlani získali Nobelovu cenu za chémiu americkí vedci Eric Betzig a William Moerner a Nemec Stefan Hell, a to za vývoj mikroskopu s veľmi vysokým rozlíšením.
Medzi rokmi 1901 až 2014 bolo doteraz udelených celkom 106 Nobelových cien za chémiu. V niektorých rokoch, najmä v období prvej a druhej svetovej vojny nebolo udelené žiadne ocenenie. V 63 prípadoch cenu získal len jeden laureát. Medzi ocenenými boli štyri ženy.
Len jediný človek, britský biochemik Frederick Sander, získal Nobelovu cenu za chémiu dvakrát, prvýkrát v roku 1958, druhýkrát v roku 1980. Najmladším držiteľom ocenenia sa stal v roku 1935 francúzsky fyzik Frédéric Joliot-Curie, ktorý mal vtedy 35 rokov. Najstarším bol v roku 2002 americký profesor analytickej chémie John B. Fenn, ktorý cenu získal vo veku 85 rokov. Priemerný vek všetkých doterajších laureátov je 58 rokov.
Udeľovanie cien ide do finále
Tohtoročný týždeň vyhlasovania Nobelovych cien sa začal v pondelok oznámením Nobelovej ceny za medicínu. Tú dostali traja parazitológovia – írsky vedec pôsobiaci v USA William C. Campbell a Japonec Satoši Omura za výskum hlíst a Číňanka Tchu Jou-jou za výskum, ktorý prispieva k liečbe malárie.
V utorok oznámili držiteľa ceny za fyziku, ktorú získali Japonec Takaaki Kadžita a kanadský vedec Arthur B. McDonald za to, že potvrdili premenlivosť neutrín. Dokázali tým, že tieto elementárne častice majú hmotu.
Vo štvrtok sa svet dozvie laureáta ceny za literatúru a v piatok za mier. Budúci pondelok bude vyhlásená Nobelova cena za ekonómiu.
Na laureátov čaká okrem ôsmich miliónov švédskych korún (približne 860-tisíc eur) aj účasť na tradičnom slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra. Nobelova cena za mier sa bude odovzdávať v nórskom hlavnom meste Oslo. Ceny za lekárstvo, ekonómiu, fyziku, chémiu a literatúru v Štokholme.
Nobelove ceny – prestížne ocenenia za mimoriadny prínos v oblasti vedy, literatúry a mieru – sa v súlade s poslednou vôľou vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela udeľujú od roku 1901.