Platí to však aj o dlhom vysedávaní pri počítači alebo o dlhých hodinách strávených v kresle s knihou, tvrdia odborníci z talianskeho Národného ústavu pre výskum rakoviny.
Vedci sledovali 221-tisíc osôb vo veku od 50 do 71 rokov, ktoré boli v čase začiatku štúdie zdravé. Tí, ktorí priznali, že sledujú televíziu tri až štyri hodiny denne, mali o 15 percent vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú na nejakú z uvedených chorôb, ako tí, ktorí uviedli, že sa na televíziu pozerajú menej ako hodinu denne. Ukázalo sa tiež, že osoby, ktoré sedeli pred televíziou sedem a viac hodín, mali o 47 percent vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú už v čase, keď sa táto štúdia konala.
Vedci vo svojom výskume brali do úvahy aj ďalšie faktory, napríklad zlé stravovacie návyky, fajčenie a pitie alkoholu. Zistili, že bez ohľadu na tieto nezdravé návyky je riziko ochorenia v súvislosti s dlhým vysedávaním pred televízorom rovnaké. A nielen to: osoby, ktoré dlho sledovali televíziu, nemali žiadny prínos z toho, že športovali. Tento pohyb nedokázal kompenzovať dlhé hodiny strávené v pokoji.
„Vieme, že sledovanie televízie vo voľnom čase je zvyk, ktorý prevažuje a ktorý je spojený so sedavým spôsobom života. Vychádzali sme z toho, že ide o akúsi všeobecnú fyzickú nečinnosť. Osemdesiat percent dospelých v Amerike sa denne pozerá na televíziu v priemere 3,5 hodiny. To im zaberá polovicu voľného času a uberá z času, ktorý by mohli venovať fyzickej aktivite,“ uviedla hlavná autorka výskumu, doktorka Sarah Keadleová. „Aj keď sme preukázali, že cvičenie úplne neodstránilo riziká spojené s dlhým vysedávaním pred televízorom, mali by sa tí, ktorí chcú obmedziť čas strávený v nehybnosti, rozhodnúť predovšetkým pre pohyb,“ dodala Keadleová.
Výskumníci zdôraznili, že výsledky ich štúdia sa dajú aplikovať aj na osoby, ktoré trávia hodiny riadením automobilu, ktoré majú sedavé zamestnanie alebo na ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase dávajú prednosť činnostiam vykonávaným v sede. „Starí ľudia sa pozerajú na televíziu viac ako ktorákoľvek iná demografická skupina v Spojených štátoch. Je to spojené s tým, že majú dostatok voľného času. Na túto skutočnosť by sa mala zamerať pozornosť štátneho zdravotníctva,“ upozornila doktorka Keadleová.