„Ernest Hemingway“ – rovnako ako spisovateľ, podľa ktorého dostal meno – si obvykle uchová svoj intelekt a racionálne myslenie a počas konzumácie alkoholu sa väčšinou premení len minimálne. „Mary Poppinsová“ – pomenovaná podľa pestúnky z rovnomennej knihy, filmu i muzikálu – je príjemne rozjareným pijanom, ktorý si celú noc udrží svoju zodpovednosť. „Zamilovaný profesor“, ktorého inšpiráciou sa stal rovnomenný film s Eddiem Murphym, začína večer ako introvert, ale alkohol mu dodáva čím ďalej tým viac guráže, takže sa jeho správanie mení na priateľskejšie, spoločenskejšie a možno aj trochu riskantnejšie. „Pán Hyde“, ktorý dostal meno podľa románu Doktor Jekyll a pán Hyde, sa s postupujúcim večerom mení na svoje horšie alter ego. Čím viac toho vypije, tým menej je príjemný a rozumný a, naopak, stúpa jeho nezodpovednosť a prebúdzajú sa „temnejšie stránky“.
Nie sme naivní, aby sme si mysleli, že sme v štyroch kategóriách obsiahli všetky nuansy.Rachel Winogradová z Missourskej univerzity
Je zaujímavé, že podľa prieskumu väčšina ľudí spadá do kategórie Ernest Hemingway, zatiaľ čo ľudí, ako je Mary Poppinsová je len 15 percent. Winogradová dúfa, že tým, že zvolila označenie odkazujúce na populárnu kultúru, pritiahne pozornosť širšieho okruhu ľudí. „Nie sme naivní, aby sme si mysleli, že sme v štyroch kategóriách obsiahli všetky nuansy,“ uviedla Winogradová. „Naše kategórie sú niečím, čo sa dá ľahko pochopiť a v čom by sa ľudia mohli spoznať a preniesť to na seba či svoju rodinu.“
Existujúce experimenty sa podľa Winogradovej zameriavajú skôr na to, ako alkohol ovplyvňuje jasne merateľné druhy rozhodovania – napríklad reakčný čas za volantom alebo sebaovládanie. Ale na trochu komplikovanejšom poli zmien osobnosti človeka sa už tak neodvážia. „Všetci hovoríme o tom, akí sú ľudia iní, keď začnú piť. O tom, že existujú ,dobrí opilci' a ,zlí opilci', ale vo vedeckej literatúre ohľadom tejto témy zíva prázdnota,“ dodala. A to napriek tomu, že záujem o schopnosti alkoholu premeniť človeka na niekoho s celkom inou osobnosťou existuje približne rovnako dlho, ako existuje aj samotný alkohol.
Napríklad jeden alžbetínsky satirik rozdelil opilca do ôsmich kategórií podľa zvierat. Zaradil medzi ne napríklad „opičiaka“, ktorý „vyspevuje skáče, spieva a tancuje až do aleluja“. „Sviňu“, čo je pijan „alkoholom zmorený, oťažený a ospalý“ či „capa“, ktorý „ničoho iného než nemravnosti v hlave nemá“.