Denisovania žijú v génoch obyvateľov Melanézie

Gény denisovanov a neandertálcov sa zachovali v DNA súčasných obyvateľov tichomorskej Melanézie a vedci dúfajú, že sa im vďaka tomu podarí získať nové informácie o počiatkoch vývoja ľudí.

ruka, denisovan, prst
Kúsok kosti z prsta, vďaka ktorému sa podarilo analyzovať DNA denisovanov.
Autor:

Denisovania boli vzdialení príbuzní neandertálcov, no o ich existencii sa ešte pred desaťročím ani nevedelo. Pomohla až genetická analýza kúska kosti z prsta, ktorú sa podarilo nájsť na ruskej Sibíri. Neskôr sa našli ešte dva zuby a to je zhruba všetko. Vedci sa preto pri pátraní o ich živote musia spoliehať na lúštenie DNA.

„Myslím si, že praľudia, neandertálci a denisovania sa radi túlali. A štúdie ako je táto nám pomáhajú odhaliť, kam sa až dostali,“ povedal Benjamin Vernot z Washingtonovej univerzity. „Denisovania sú jediní príbuzní súčasných ľudí, o ktorých vieme viac skúmaním ich génov, než ich fosílií,“ pridal sa Joshua Akey, ktorý je spoluautorom štúdie zverejnenej v žurnále Science.

Analýza DNA ukázala, že najviac denisovských génov v sebe nosia súčasní obyvatelia súostrovia Melanézia. Patria tam napríklad ostrovy Fidži, Nová Kaledónia, Vanuta či Timor. Ich obyvatelia majú v sebe dve až štyri percentá génov od denisovanov.

Kde sa predkovia ľudí mohli stretnúť s denisovanmi, je stále predmetom debát.

Najpravdepodob­nejšie je, že denisovania sa rozšírili až do východnej Ázie. Praľudia s denisovskými a neandertálskymi predkami sa tam s nimi mohli stretnúť a neskôr osídliť aj tichomorské ostrovy. „Niektoré gény od denisovanov a neandertálcov pomohli praľuďom prežiť a rozmnožovať sa,“ myslí si Akey. Vedci napríklad zistili, že vďaka niektorým týmto génom získali posilnenú imunitu voči lokálnym patogénom a chorobám.

Niektorí vedci sa dokonca nazdávajú, že denisovské gény prispeli aj k rozvoju jazyka, mozgu aj funkcií neurónov. „Sú to zaujímavé oblasti DNA, no ešte nás čaká mnoho práce, aby sme lepšie pochopili genetické rozdiely medzi ľuďmi, denisovanmi a neandertálcami,“ uviedol Vernot.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
slzy, plač. smútok, kino

Prečo vlastne plačeme?

27.06.2016 14:00

Prečo plačeme? Je dokázané, že ženy plačú viac ako muži a že väčšie sklony k plaču sa prejavujú v bohatých krajinách. Sú hypotézy, že testosterón môže mať úlohu v prejavovaní emócií.

ebola, mikroskop, vírus

Na základe zmien klímy možno predpovedať choroby

17.06.2016 14:00

Na základe klimatických zmien je možné predpovedať epidémie zoonóz - ochorení prenosných zo zvierat na človeka, ako sú napríklad ebola, horúčka lassa či horúčka zika.

celozrnné pečivo, srdce, zdravá strava

Celozrnné potraviny môžu predĺžiť život

16.06.2016 13:00

Vedci analyzovali štúdie, na ktorých sa zúčastnilo asi 800-tisíc ľudí, a došli k záveru, že tí, čo jedia celozrnné potraviny, majú nižšie riziko úmrtia na rakovinu alebo srdcovo-cievne ochorenia.

Turecko, letisko, útok

Útok na letisku v Istanbule si vyžiadal najmenej 28 mŕtvych

28.06.2016 21:47, aktualizované: 23:35

Najmenej 28 mŕtvych a desiatky zranených si vyžiadal večerný bombový útok dvoch samovražedných atentátnikov na Atatürkovo letisko v Istanbule.

dolár, USA

Briti môžu predbehnúť EÚ, mať s USA vlastnú obchodnú dohodu

28.06.2016 20:00

Republikánsky šéf americkej Snemovne reprezentantov Paul Ryan vyzval, aby USA viedli súbežné rokovania s Európskou úniou a s Britániou o dohode TTIP.

Andrej Hrnčiar, Radoslav Procházka

Bude Brecely novým šéfom Siete?

28.06.2016 20:00

Budúcnosť Radoslava Procházku na čele Siete je neistá. Doteraz neprezradil, či na mimoriadnom sneme v Trnave opäť zabojuje o predsednícku stoličku.

Elektrina

Na veľkej investícii vo Vojanskej elektrárni sa stále pracuje

28.06.2016 19:35

Na investícii spoločnosti Theta Energy Group za 700 miliónov amerických dolárov v areáli tepelnej elektrárne vo Vojanoch sa stále pracuje.