Denisovania žijú v génoch obyvateľov Melanézie

Gény denisovanov a neandertálcov sa zachovali v DNA súčasných obyvateľov tichomorskej Melanézie a vedci dúfajú, že sa im vďaka tomu podarí získať nové informácie o počiatkoch vývoja ľudí.

ruka, denisovan, prst
Kúsok kosti z prsta, vďaka ktorému sa podarilo analyzovať DNA denisovanov.
Autor:

Denisovania boli vzdialení príbuzní neandertálcov, no o ich existencii sa ešte pred desaťročím ani nevedelo. Pomohla až genetická analýza kúska kosti z prsta, ktorú sa podarilo nájsť na ruskej Sibíri. Neskôr sa našli ešte dva zuby a to je zhruba všetko. Vedci sa preto pri pátraní o ich živote musia spoliehať na lúštenie DNA.

„Myslím si, že praľudia, neandertálci a denisovania sa radi túlali. A štúdie ako je táto nám pomáhajú odhaliť, kam sa až dostali,“ povedal Benjamin Vernot z Washingtonovej univerzity. „Denisovania sú jediní príbuzní súčasných ľudí, o ktorých vieme viac skúmaním ich génov, než ich fosílií,“ pridal sa Joshua Akey, ktorý je spoluautorom štúdie zverejnenej v žurnále Science.

Analýza DNA ukázala, že najviac denisovských génov v sebe nosia súčasní obyvatelia súostrovia Melanézia. Patria tam napríklad ostrovy Fidži, Nová Kaledónia, Vanuta či Timor. Ich obyvatelia majú v sebe dve až štyri percentá génov od denisovanov.

Kde sa predkovia ľudí mohli stretnúť s denisovanmi, je stále predmetom debát.

Najpravdepodob­nejšie je, že denisovania sa rozšírili až do východnej Ázie. Praľudia s denisovskými a neandertálskymi predkami sa tam s nimi mohli stretnúť a neskôr osídliť aj tichomorské ostrovy. „Niektoré gény od denisovanov a neandertálcov pomohli praľuďom prežiť a rozmnožovať sa,“ myslí si Akey. Vedci napríklad zistili, že vďaka niektorým týmto génom získali posilnenú imunitu voči lokálnym patogénom a chorobám.

Niektorí vedci sa dokonca nazdávajú, že denisovské gény prispeli aj k rozvoju jazyka, mozgu aj funkcií neurónov. „Sú to zaujímavé oblasti DNA, no ešte nás čaká mnoho práce, aby sme lepšie pochopili genetické rozdiely medzi ľuďmi, denisovanmi a neandertálcami,“ uviedol Vernot.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
bublina, žuvačka, slúchadlá, hudba, slnečné okuliare

Nemať rád hudbu je neurologická záležitosť

16.01.2017 15:00

Neschopnosť čerpať potešenie z hudby môže vychádzať z neurologického stavu, ktorý je známy ako muzikálna anhedónia.

zubár

Koniec zubných plomb? Liek podporuje prirodzenú obnovu zubov

12.01.2017 13:00

Pozná to hádam každý: zubný kaz, návšteva u zubára, diera v zube, plomba. Táto tradičná metóda opravy zubov však môže čoskoro patriť minulosti.

Antarktída

Vedci predpokladajú, že sa od Antarktídy odlomí veľká ľadová kryha

07.01.2017 10:31

Ľadová kryha s odhadovanou rozlohou viac ako 5000 kilometrov štvorcových sa podľa vedcov v najbližšom čase odlomí od šelfového ľadovca na západe Antarktídy.

Ján Chalupka, salaš

Bača aj v zime stráži ovce na salaši v Bratislave

16.01.2017 16:00

Keď sa ho niekto spýta, kde vlastne sa ten jeho salaš nachádza, odpovie tajomne: "Neďaleko Jamaiky a Flinstonova."

Robert Fico

Fico vidí nastupujúcu generáciu Smeru v Pellegrinim a Sakovej

16.01.2017 15:56

Nastupujúcu generáciu v Smere vidí predseda strany Robert Fico vo vicepremiérovi Petrovi Pellegrinim a v štátnej tajomníčke ministerstva vnútra Denise Sakovej.

Florida, univerzita, streľba, zbraň, zranení

Po streľbe v nočnom klube v Mexiku ostalo päť mŕtvych

16.01.2017 15:50

Strelec zabil najmenej päť ľudí a zranil ďalších deväť osôb v nočnom klube v mexickom letovisku Playa del Carmen na pobreží Karibského mora.

Taliansko, smog, Miláno

Oslo bude dva dni bez dieselových áut. Dôvodom je znečistenie ovzdušia

16.01.2017 15:37

Ďalšou zo svetových metropol, ktorá sa rozhodla proti narastajúcemu znečisteniu vzduchu bojovať dopravnými obmedzeniami, je nórske Oslo.