Zloženie mikróbov na ľudskej koži ostáva stabilné

Zloženie mikróbov, ktoré žijú na ľudskej koži, sa aj napriek umývaniu či kontaktu s inými ľuďmi nemení. Pritom je zloženie kožných mikróbov u každého človeka jedinečné. Nové zistenia by podľa vedcov mohli pomôcť lepšie pochopiť viacero kožných ochorení.

10.05.2016 14:00
ruka, podávanie rúk Foto: ,
Každý človek má iné zloženie mikróbov na koži, ktoré sa nemení ani vplyvmi okolitého prostredia
debata

Na povrchu ľudskej kože existuje ekosystém zložený z baktérií, plesní a vírusov. Kým väčšina mikróbov je neškodná či dokonca prínosná, niektoré vedci spájajú s kožnými chorobami ako akné, psoriáza alebo ekzém. Štúdium mikróbov na ľudskej koži pritom pomáha vysvetliť, prečo sa napríklad ekzém zvykne vytvárať na vlhkých miestach, ako sú ohyby rúk, zatiaľ čo psoriáza napáda suché oblasti, ako sú lakte či kolená. Vedci však dlho nevedeli, ako sa komunity kožných mikróbov menia v závislosti od času a ako tieto zmeny ovplyvňujú zdravie.

Ako zistili Heidi Kongová z amerického National Cancer Institute a Julie Segreová z National Human Genome Research Institute, komunity baktérií, plesní a vírusov nielen preukazujú silnú preferenciu miest výskytu, ale ich zloženie je u každého jedinečné. Zároveň je toto zloženie vysoko stabilné.

Vedkyne analyzovali vzorky kože, ktoré odobrali 12 zdravým dobrovoľníkom zo 17 miest tela. Išlo pritom o tri odbery v rozmedzí mesiac až dva roky. Štúdium týchto vzoriek ukázalo, že aj napriek externým vplyvom ako hygiena, obliekanie, kontakt s inými ľuďmi či svetom si komunity mikróbov namiesto prevzatia prevládajúcich mikróbov z okolia udržiavali svoje zloženie. Stabilita týchto komunít sa však medzi dobrovoľníkmi a mikrobiálnymi kmeňmi líšila, pričom niektoré preukazovali viac zmien ako iné.

Navyše niektoré oblasti tela obsahovali častejšie sa meniace komunity mikróbov ako iné. Napríklad miesta, kde je koža mastná, ako chrbát alebo vonkajší zvukovod, obsahovali najstabilnejšie bakteriálne a plesňové komunity. Významnú stálosť zloženia mikróbov Kongová a Segreová pozorovali aj na vysokoexponovaných suchých miestach, ako sú dlane. Naopak, najmenšiu stabilitu mali vlhké miesta alebo chodidlá.

Výskumníčky plánujú v budúcnosti skúmať, ako sa zloženie mikróbov mení u pacientov s ekzémom a ďalšími ochoreniami. „Budúce výskumy môžu využiť zistenia o relatívnej stabilite komunít kožných mikróbov, aby porozumeli, ako ich rôzne vplyvy a ochorenia menia. Napríklad štúdium pacientov s akné by sa mohlo venovať tomu, či za vznikom akné stojí rozkvet určitého špecifického kmeňa mikróbov, alebo či sa tieto mikróby menia pri použití liekov, ako sú antibiotiká,“ uviedla Segreová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #koza #mikróby #kožné ochorenie