Tím z Kalifornskej univerzity vložil ľudskú DNA do prasačích embryí, v ktorých má tento postup vytvoriť ľudské orgány. Podľa stanice teraz výskumníci skúšajú, či sa im podarí v prasačom zárodku vytvoriť ľudský pankreas. Podobné pokusy však vyvolávajú aj kritické reakcie kvôli obave z možného genetického ovplyvnenia mozgu zvierat.
Vedci najprv odňali z čerstvo oplodneného embrya časť prasacej DNA, čím vznikol priestor pre umiestnenie ľudských kmeňových buniek schopných vyvinúť sa v akékoľvek telesné tkanivo, v tomto prípade v pankreas.
„Dúfame, že sa toto prasacie embryo bude vyvíjať normálne, ale pankreas bude vytvorený takmer výhradne z ľudských buniek a bude vhodný na transplantáciu pre pacienta,“ povedal BBC reprodukčný biológ Pablo Ross, ktorý je vedúcim projektu.
V prvom pokusnom kole sa budú zárodky vyvíjať 28 dní vnútri dospelých samíc, než bude tkanivo odňaté a podrobené analýze. Vedci dúfajú, že ak bude postup úspešný, môže v budúcnosti viesť k vytváraniu orgánov zložených z ľudských buniek vnútri ošípaných.
Kalifornský tím už skôr skúšal podobný postup, avšak bez vytvorenia genetickej niky odobratím prasacej DNA. Podľa Rossa sa síce tkanivo podarilo čiastočne vytvoriť, avšak ľudské bunky sa nevyvíjali zodpovedajúcim spôsobom, lebo sa museli vyrovnávať s konkurenciou tých prasačích.
V Spojených štátoch aj inde vo svete vzbudzujú podobné pokusy pohoršenie zo strany profesijných organizácií aj verejnosti, ktoré ich označujú za neprípustné zásahy do vývoja života. Najväčšia americká agentúra financujúca zdravotnícke výskumy vlani odmietla poskytovať finančné zdroje na tento projekt kvôli obave, že ľudské kmeňové bunky by sa mohli podieľať na tvorbe prasačieho mozgu, ktorý by sa stal podobnejšími tomu ľudskému. „Podľa nás je veľmi malý potenciál pre to, aby sa (v prasati) vyvinul ľudský mozog, ale budeme tomu venovať pozornosť,“ dodal Ross.