Foto: Wikimedia
Pre vznik spomínaného modelu použili odborníci dáta súvisiace s epidémiou horúčky lassa, ktorá sa na ľudí prenáša z potkanov, v západnej Afrike. Zahrnuli doň údaje zo 408 miest, kde sa ochorenie objavilo v rokoch 1967 až 2012, informácie o zmene využitia pôdy, o úrode, teplote, úhrne dažďov či prístupe k lekárskej starostlivosti v daných oblastiach.
Taktiež identifikovali jednotlivé poddruhy potkanov, z ktorých sa choroba prenáša na človeka, pričom mapovali ich výskyt v porovnaní s ekologickými faktormi. Na dotvorenie modelu experti použili predpovede klimatických zmien, hustoty obyvateľstva a zmien využitia pôdy. Podľa výsledkov štúdie by sa mal počet ľudí s horúčkou lassa do roku 2070 zvýšiť zo súčasných 195-tisíc na 406-tisíc. Dôvodom by mala byť práve zmena klímy a narastajúci počet obyvateľov.
Podľa vedcov by ich zistenia mohli napomôcť aj predstaviteľom štátov pripraviť sa a reagovať na epidémie či ovplyvniť ich rozhodnutia, ktoré by mohli zasahovať do životného prostredia. „Náš model im môže pomôcť posúdiť možný vplyv akýchkoľvek zásahov a zmien v národných a medzinárodných vládnych stratégiách, akými sú napríklad zmeny trávnatých plání na poľnohospodársku pôdu,“ skonštatovala jedna z vedúcich výskumu Kate Jonesová z University College London. „Vďaka tomu (modelu) môžeme vyrátať, ako často môžu prísť ľudia do styku so zvieratami, ktoré prenášajú choroby, ako aj nebezpečenstvo prenosu vírusu,“ dodal jej kolega a ďalší vedúci výskumu David Redding.