Vo Veľkej Británii sa rozhodli túto prekážku prekonať legalizovaním umelého oplodnenia genetickým materiálom z troch rodičov. V princípe ide o to, že matke sa narodí dieťa, ktoré má 99 percent DNA od svojich rodičov. Zvyšné jedno percento má zabezpečiť, aby sa dieťa nenarodilo s neliečiteľnými zdravotnými problémami.
Samozrejme, je to kontroverzná terapia. Odporcovia hovoria, že sa človek takto hrá na „Boha“ a otvára tak dvere k „produkovaniu“ dizajnérskych detí. Inými slovami, ako poznáme geneticky modifikované potraviny (GMO), tak by mohli byť aj geneticky modifikované deti.
Britský zákon je však taký prísny, že niečo podobné prakticky vylučuje. Schválená metóda oplodnenia sa môže použiť len pri splnení dlhého zoznamu kritérií. Hlavným je, že rodičia nie sú schopní počať zdravé dieťa. Tieto, tzv. mitochondriálne, ochorenia sú pomerne vzácne.
Postihujú asi jedno z 3 500 narodených detí. Deti narodené s takýmito ochoreniami však nikdy nedostanú šancu žiť plnohodnotný život. Často sa stáva, že sú nevidiace, nepočujúce, ich vývoj oproti iným deťom je spomalený a majú oslabené kognitívne funkcie.
Spôsob, ako dať deťom šancu, je práve mitochondriálne darcovstvo. Takto narodené deti by mali okrem matky a otca DNA aj od darkyne zdravých mitochondrií. Dôkazom je teraz už päťmesačný chlapček, ktorý by sa inak narodil s neliečiteľným Leighovým syndrómom a pravdepodobne by sa nedožil viac ako päť rokov. Narodil sa a žije v Mexiku, kde nemajú legislatívu, ktorá by umelé oplodnenie (IVF) s pomocou „tretieho rodiča“ výslovne zakazovala.
Takéto zákroky sú zakázané prakticky všade na svete vrátane Slovenska. V spomínanom Mexiku či Číne sú zákony nastavené „laxnejšie“. Vo Veľkej Británii po uznaní trojrodičového IVF tiež nečakajú obrovský nával na gynekologických klinikách. Univerzita v Newcastli, ktorá takéto oplodnenie vie urobiť, očakáva zhruba 25 klientok za rok.
Väčšina vedcov hovorí, že „trojrodičovské“ umelé oplodnenie je dobrou správou pre bezdetné páry a aj pre samotné deti, ktoré by sa inak narodili s postihnutím alebo nevyliečiteľnou chorobou.
Z etického pohľadu to už však také jednoznačné nie je. Odporcovia novej technológie umelého oplodňovania hovoria, že otvára cestu ku genetickej modifikácii ľudí. Priam eugenike. Poukazujú na to, že krajiny, kde legislatíva a jej dodržovanie nie sú 100-percentné, by sa mohli stať rodiskom „nadľudí“.
Zatiaľ síce nie je známe, že by niekto dokázal „produkovať“ dizajnové deti, no v budúcnosti to nemožno vylúčiť.
Samotná technológia umelého oplodnenia tromi rodičmi nie je až taká rozdielna oproti klasickému umelému oplodneniu, ktoré je dostupné takmer všade na svete. V tomto prípade je však nutné vymeniť mitochondriálnu DNA rodiča za darcovskú. Mitochondrie sú drobné štruktúry vo vnútri buniek, ktoré menia potravu na energiu. Niektorí ľudia však majú v mitochondriách ukryté genetické chyby, ktoré prenášajú na svoje deti.
Technológia mitochondriálneho darcovstva spočíva v tom, že sa vyberie zdravé jadro vajíčka od matky a zdravé mitochondrie z vajíčka darkyne. Ich spojením vznikne vajíčko s DNA a jadrom od matky a so zdravými mitochondriami od darkyne a následne môže byť oplodnené spermiami od otca.
Výsledkom je novorodenec, ktorý má 99 percent DNA od rodičov a jedno percento DNA od darkyne mitochondrií. Mitochondriálna DNA však zásadne neovplyvňuje výzor alebo psychiku dieťaťa, či už sa to týka farby očí, pokožky alebo vlasov. Všetky tieto charakteristiky dieťa zdedí od matky a otca.