Ľudia po päťdesiatke sú kreatívnejší

Roztržitosť a nepozornosť sú problémom v každom veku, ale čím je človek starší, tým ľahšie je stratiť pozornosť. Roztržitosť však nemusí byť taká dramatická, ako by sa zdalo. Štúdia zverejnená v odbornom časopise Trends in Cognitive Science naznačuje, že po päťdesiatke je čoraz ľahšie podľahnúť roztržitosti, ale to so sebou prináša aj úžitok.

28.12.2016 14:00
dôchodca, starší človek Foto:
Osoby so zníženou kognitívnou kontrolou dokážu ľahšie nachádzať kreatívne riešenia problémov, potvrdil nový výskum. (Ilustračné foto)
debata

Nepozornosť pri tom, čo človek práve robí, alebo čo práve hovorí, totiž umožňuje mysli čerpať informácie, ktoré sú inak považované za druhoradé, a zvyšuje schopnosť riešiť problémy vďaka kreativite. Ide o schopnosť, s ktorou sa ľudia nad päťdesiat rokov môžu smelo merať s mladšími. „Literatúra nás vedie k domnienke, že život najväčších osobností je nejakým spôsobom poznačený úpadkom ich kognitívnych schopností, zatiaľ čo v skutočnosti sú mnohí z nich stále schopní čeliť výzvam každodenného života,“ vysvetľuje Tarek Amer z Torontskej univerzity. „To nás vedie k domnienke, že ľudia nepotrebujú vysokú úroveň kognitívnej kontroly, aby mohli vykonávať každodennú činnosť,“ dodáva. A je jedno, či ide o obyčajnú prechádzku, alebo vstrebávania nových informácií.

Vysokou kognitívnou kontrolou sa rozumie schopnosť udržať pozornosť zameranú na to, čo práve človek robí, a pritom ignorovať akýkoľvek zdroj rozptýlenia pozornosti. Amer a jeho kolegovia objavili, že strata tejto schopnosti má svoju pozitívnu stránku.

Osoby so zníženou kognitívnou kontrolou dokážu ľahšie nachádzať kreatívne riešenia problémov. Pozornosť sa znižuje, ale zároveň s tým, ako klesá, akoby sa rozširovala a dovoľuje uvažovať a načúvať informáciám, ktoré by si človek inak nepovšimol. A to je práve prípad osôb po päťdesiatke, zdôrazňujú vedci, ktorí analyzovali výsledky niekoľkých štúdií sledujúcich správanie osôb pomocou neurozobrazovacích techník zameraných na meranie metabolizmu mozgu, a teda nepriamo aj mozgovej činnosti.

Vo svetle toho by mal byť podľa vedcov revidovaný aj spôsob, akým sa študujú kognitívne procesy. Pri mnohých experimentoch, v rámci ktorých sa hodnotí úžitok kognitívnej kontroly, sa totiž predpokladá, že ich účastníci vykonávajú sériu činností bez straty pozornosti. Výsledky týchto testov sú však nepostačujúce, pretože nenavádzajú situácie, keď roztržitosť a obmedzená kognitívna kontrola môžu byť, naopak, užitočné.

„Mnohé činnosti, ktoré študujeme v klasickej kognitívnej psychológii, sú vykonávané v situácii vyžadujúcej vysokú kognitívnu kontrolu, ale to nemôže podrobne ukázať to, čo ľudia robia v reálnom svete, pretože sú obmedzené zdroje nepozornosti,“ vysvetľuje Lynn Hashim.

Výskum kognitívnej kontroly môže navyše pomôcť odhaliť mechanizmy starnutia v mozgu. „Nevieme, čo reálne udržuje intelektuálny výkon osôb s rastúcim vekom. Je jasné, že iba pamäť nám nemôže sama osebe dať správnu odpoveď na túto otázku,“ hovorí Hashim. Štúdium obmedzenej kognitívnej kontroly nám môže pomôcť pochopiť, ako starí ľudia stále dokážu úspešne a nezávisle vykonávať rôzne činnosti vo svojom živote.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kreativita #nepozornosť #kognitívna kontrola