Ľuďom s hudobnou anhedóniou chýba zvyčajná emočná reakcia, ktorú zažíva väčšina osôb, ktorí počúvajú Beyoncé, Aphexa Twina, Beatles alebo akúkoľvek inú hudbu. Nový výskum pomohol osvetliť príčiny tohto stavu, ktorý je podľa vedcov zakorenený v rozdiele, akým je prepojené mozgové centrum spracovávajúce zvukové vnemy s centrami odmeny. Podľa štúdie, ktorú zverejnil odborný časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, vykazuje mozog ľudí trpiacich muzikálnou anhedóniou menej ako priemernú prepojenosť týchto dvoch oblastí. Kvôli nedostatku interakcie medzi nimi potom človek s muzikálnou anhedóniou môže počúvať emočne vypätú pieseň a necítiť vôbec nič, aj keď vo všetkých ostatných prípadoch vykazuje úplne bežné citové reakcie.
„Ľudia s muzikálnou anhedóniou hovoria ,nie, hudba neprebúdza emócie' a ,nie, naozaj sa mi nechce tancovať, keď počujem hudbu',“ hovorí neurológ Robert Zatorre z McGillovej univerzity, ktorý sa ako jeden z autorov na štúdii podieľal. „Niekoľko takýchto ľudí sme našli. Nie je ich veľa, ale existujú. A voči hudbe sú proste ľahostajní.“
Zatorre a jeho kolegovia narazili na tento fenomén len pred niekoľkými rokmi. Muzikálnu anhedóniu prvýkrát opísali v štúdii z roku 2014, v ktorej uviedli, že malá časť ľudí nedokáže mať z hudby potešenie, hoci majú normálnu schopnosť užívať si iné príjemné veci. A nejde len o osobné preferenciu. Vedci zistili, že ľudia s muzikálnou anhedóniou a ľudia, ktorí si počúvanie hudby užívajú, vykazujú aj fyziologické rozdiely. „Niektorí účastníci uviedli, že pri počúvaní hudby cítia mrazenie,“ povedal v roku 2014 ďalší z autorov štúdie, doktor Josep Marco-Pallares z Barcelonskej univerzity. „Anhedonická skupina necítila mrazenie ani žiadnu inú reakciu na hudbu.“ Ďalším krokom výskumného tímu bolo zistiť, čo túto neschopnosť nájsť v hudbe potešenie spôsobilo. Vedci skenovali mozog 45 účastníkov štúdie počas toho, keď počúvali hudbu a v reálnom čase zaznamenávali hladinu ich potešenia. Aby sa vedci uistili, že reakcia mozgu je unikátna pre počúvanie hudby a nesúvisí s inými podnetmi, nechali dobrovoľníkov hrať hru, pri ktorej mohli vyhrať alebo prehrať peniaze. A pritom skenovali mozog.
Skeny mozgu ukázali, že muzikálni anhedonici pri počúvaní hudby vykazujú menej aktivity v časti mozgu známej pod latinským označením nucleus accumbens. Táto časť hrá dôležitú úlohu v rámci mechanizmov odmeny, potešenia, smiechu, ale tiež napríklad závislosti, agresie alebo strachu. Ak hrali o peniaze, bola táto časť mozgu anhedonikov normálne aktivovaná. U muzikálnych anhedonikov sa zdalo, že je nucleus accumbens akoby odpojený od tých oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na spracovávaní audio vnemov. Ľudia s vysokou citlivosťou na hudbu, naopak, vykazovali značnú hladinu prepojenia medzi týmito dvoma oblasťami mozgu. Čím viac si účastníci užívali hudbu, tým viac boli prepojené oblasti ich mozgov zodpovedné za potešenie a za spracovanie hudby.