Karanténa nesvedčí mozgu

Že karanténa nesvedčí mozgu a vytráca sa empatia, nehovoria len psychológovia a psychiatri, ale dosvedčuje to aj výskum mozgovej aktivity.

29.10.2020 07:49
veda, výskum, vzdelávanie, štúdium, škola,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

Nútená izolácia ovplyvňuje našu sociálnu citlivosť, ktorá sídli v prefrontálnej kôrovej oblasti mozgu. Tá sa často označuje ako „sociálny mozog“. Píše to taliansky denník Corriere della Sera.

Práve v tejto oblasti sídlia city pravého priateľstva a veľkej lásky. Zistili to pomocou funkčnej magnetickej rezonancie vedci zo Stanfordovej univerzity, ktorí svoju štúdiu publikovali na stránkach Journal of Neuroscience. „Sociálna mozog“ podľa nich odráža naše vzťahy s ostatnými.

Presvedčení samotári, ktorí napríklad žijú v horách, alebo ľudia trpiaci chronickou depresiou majú túto oblasť takmer „vypnutú“. Cítia síce, že okolo nich sú ľudia, ale nie sú spolu s nimi, pretože stratili alebo sa u nich nevyvinula schopnosť empatie, ktorá nás spája s ľuďmi, na ktorých nám záleží.

U týchto osôb, ktoré cítia prázdno medzi sebou a ostatnými, sa hovorí o jave sociálneho odstupu. Vedci vo svojej štúdii tiež pripomínajú biblické prikázanie „miluj svojho blížneho ako seba samého“: máme silnejší citový vzťah k tomu, na kom nám záleží (manžel, manželka, rodičia, deti alebo priateľ), a prejavy v mozgu, ktoré vedci zaznamenali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, sa podobajú tým, aké sa vytvárajú o nás samých.

Vedci skúmali 43 osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 47 rokov. Najprv ich vyzvali, aby mysleli sami na seba, potom na päť im najdrahších osôb a následne na päť známych osobností. Ich mozog pritom sledovali s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá odhaľuje aktivitu každej oblasti mozgu. Sledované osoby mali tiež vyjadriť názor na ľudí, na ktorých práve mysleli, uviesť ich meno a svoj vzťah k nim.

Čím bol citový vzťah silnejší, tým sa stredná prefrontálna kôra mozgu viac aktivovala. Keď sledované osoby mysleli na seba, bola aktivita najvyššia, a to možno ukazuje, že sme všetci tak trochu narcisti. Aktivita mozgu slabla s tým, ako tieto osoby mysleli na ľudí, ktorí im sú vzdialení, a u neznámych osôb dokonca činnosť nebola žiadna.

Lockdown prehĺbi samotu, a to predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Britský štatistický úrad nedávno uviedol, že v troch prípadoch z desiatich sa mileniáli (generácia medzi 23 a 37 rokmi) cítili vždy alebo často sami. Sociálny odstup tento jav prehĺbil a títo ľudia dosahovali čo do pocitu samoty dvojnásobných hodnôt v porovnaní so staršou generáciou boomers (56 až 74 rokov).

Mladí ľudia, ktorí majú ako materinský jazyk internet, sa zdajú byť najviac vystavení riziku, že sa u nich vyvinie život osamote, v ktorom budú utekať od reálneho života a uchyľovať sa do virtuálneho, až sa u nich objaví syndróm hikikomori, teda dobrovoľné vyhýbanie sa ľudskej spoločnosti. Syndróm bol pôvodne zistený v Japonsku medzi mladými ľuďmi závislými na internete a potom sa rozšíril po celom svete a prudko narástol s lockdownom.

Už v roku 2018 Inštitút pre výskum trhu a verejnej mienky IPSOS uvádzal, že najviac ohrození samotou sú mladí ľudia z generácie Z (18 až 22 rokov, 49,9 percenta), nasleduje generácie X (38 až 51 rokov, 45,1 percenta), potom mileniáli (47,7 percenta) a nakoniec generácia boomers (43,2 percenta).

3 debata chyba
Viac na túto tému: #mozog #psychológ #vedci #výskum #empatia #koronavírus