Štúdia zverejnená v júnovom vydaní časopisu Nature upozorňuje na bezprostrednú hrozbu kolapsu celého ekosystému na Zemi. Viac ako dvadsiatka vedcov pracujúcich pod hlavičkou dvanástich rôznych vedeckých ústavov analyzovala štúdie, ktoré popisujú biologický kolaps počas siedmich veľkých planetárnych kríz: Kambrickej explózie pred 540 miliónmi rokov, piatich období masívneho vymieranie druhov – z ktorých niektoré vymazali na deväťdesiat percent života na Zemi – a koniec doby ľadovej, ktorým sa pred 12 000 rokmi začala naša éra.
Zmenená klíma môže ľudstvo zaskočiť
„Všetky tieto veľké prechody boli sprevádzané javmi, ktoré na globálnej úrovni modifikovali atmosféru, oceány a klímu,“ hovoria vedci. Rovnakej situácii čelíme dnes. Podľa vedcov je ohrozená takmer polovica súčasných klimatických pásov na Zemi. Čoskoro by mohli úplne vymiznúť a namiesto nich by na 12 až 39 percentách povrchu planéty mohli zavládnuť v minulosti neznáme životné podmienky.
Táto radikálna zmena by navyše mohla udrieť s nebývalou brutalitou. „Posledné narušenie planetárneho ekosystému vyprovokovalo extrémne biologické zmeny počas iba jednej tisícky rokov,“ hovorí spoluautor štúdie Arne Mooers, profesor biodiverzity na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri. „Na geologickej úrovni to je ako prejsť z detstva do dospelosti za menej ako rok. Čo sa deje dnes, prebieha dokonca ešte rýchlejšie.“
Zem musí nájsť novú rovnováhu
A čo je horšie: pre ľahostajnosť by sa systém čoskoro mohol vymknúť kontrole. „Naša planéta nemá nikde v pamäti uložené, ako vyzerala v pôvodnom stave,“ hovoria autori štúdie. „Tým, ako Zem meníme, mimoriadne riskujeme: násilne ju vychyľujeme do novej rovnováhy, na ktorú sa ekosystém a naša spoločnosť nebudú schopné adaptovať.“
Skleníkové plyny nie sú jedinými vinníkmi. Tlak, ktorý ľudský druh vyvíja, sa pohybuje na širokej škále od „fragmentácie prírodného prostredia“ až po „demografický rast“ a „nadmernú spotrebu zdrojov“. Dnes sa využíva už 43 percent ekosystému planéty, aby boli naplnené potreby jej siedmich miliárd obyvateľov.
Biologický kolaps sa blíži čoraz rýchlejšie
„Ešte sedem percent a dosiahneme hranice, z ktorej niet návratu,“ tvrdia vedci. Výsledky práce medzivládnej vedeckej platformy zameranej na biodiverzitu a ekosystémy (IPBES), ktorá by sa mala po prvýkrát zísť v roku 2013, im nebudú odporovať. Už teraz jej členovia zistili, že každých dvadsať minút vyhynie jeden živočíšny druh a že tento rytmus sa zrýchľuje. Počas uplynulých 200 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie bol tento rytmus až 100-krát urýchlený oproti prirodzenej rýchlosti vymierania, tak ako ju vedci vypočítali za obdobie 500 miliónov rokov. Čoskoro by navyše mohol byť až 10-tisíckrát rýchlejší.
Na geologickej úrovni ide o takmer okamžité vymiznutie druhov. Napriek tomu za dvadsať rokov, ktoré uplynuli od summitu v Riu, kde vtedy dvanásťročná Severn Cullis-Suzukiová srdcervúco žiadala dospelých tohto sveta, aby „prestali ničiť, čo nevedia opraviť“, nastal v „ekodiplomacii“ určitý posun. Bude však stačiť pomalý rytmus týchto rokovaní rýchlosti, akou k nám mieri biologický kolaps?
Z veľkých politických stretnutí sa zrodilo nie menej ako 500 medzinárodných a multilatelárních dohôd týkajúcich sa biodiverzity, klímy a biológie. Vedci, šokovaní svojimi vlastnými závermi, tvrdia, že ľudstvo nemá inú možnosť, než začať revolúciu vo svojom spôsobe života. Podľa nich je potrebné zmierniť demografický tlak, vytvoriť nové sociálne štruktúry a koncentrovať obyvateľstvo v oblastiach, ktoré už majú vysokú hustotu osídlenia tak, aby krajina mala prostriedky, ako nájsť stratenú rovnováhu.