Nobelovu cenu za chémiu majú dvaja Američania a Dán za molekulárny výskum

Nobelovu cenu za chémiu tento rok získali Američania Carolyn Bertozziová a Barry Sharpless a tiež Dán Morten Meldal za revolučný spôsob spájania molekúl.

05.10.2022 12:49
nobelova cena chemia
debata

Oznámila to dnes Kráľovská švédska akadémia vied. Sharpless sa stal piatou osobnosťou sveta, ktorá je nositeľom dvoch Nobelových cien. Svoju prvú cenu za chémiu dostal v roku 2001.

Švédska akadémia ocenila Bertozziovú, Sharplessa a Meldala za „vývoj metód pre cielenú konštrukciu molekúl“. Ich poznatky by mali byť využiteľné napríklad pri vývoji liekov, mapovaní DNA či výrobe materiálov, uviedla agentúra DPA. O cenu sa trojica vedcov podelí rovným dielom.

Udeľovanie Nobelových cien prebieha každoročne v rovnakom poradí, kedy sa ako prví o ocenení v pondelok dozvedia laureáti ceny za lekárstvo, o deň neskôr sa oznamujú mená nositeľov ceny za fyziku. Po oznámení cien za chémiu nasleduje ocenenie za literatúru, za mier a za ekonómiu.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je plánované na 10. decembra, teda výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. S cenou sa tento rok spája odmena vo výške desiatich miliónov švédskych korún.

Nobelovu cenu získalo 59 žien, Curie-Sklodowská dvakrát

  • Nobelova cena bola v rokoch 1901 až 2022 udelená ženám 60-krát. Jediná z nich, francúzska fyzička a chemička poľského pôvodu Marie Curie-Sklodowská, ju dostala dvakrát. Prvýkrát cenu získala v roku 1903 za fyziku, za výskumy rádioaktivity spolu so svojím manželom Pierrom Curiom. Druhé ocenenie si potom odniesla v roku 1911, a to za chémiu (za izoláciu čistého rádia).
  • V histórii udeľovania Nobelových cien získalo najviac žien ocenenie za mier, bolo ich celkom 18. Naposledy to bola vlani filipínska novinárka Maria Ressaová, ocenená za boj za slobodu slova. Pred ňou slávila úspech v roku 2018 aktivistka irackej komunity jazidov Nadja Muradová. Tá cenu získala za boj proti sexuálnemu násiliu ako zbrani vo vojnách. Sama prežila masaker svojej rodiny a sexuálne zotročenie džihádistu z takzvaného Islamského štátu (IS).
  • Za literatúru bolo doteraz ocenených 16 žien, naposledy sa predvlani tešila americká poetka Louise Glücková, pred ňou v roku 2019 Poľka Olga Tokarczuková. Akadémia venuje pozornosť ženám v tejto oblasti najmä v poslednej dobe – od začiatku nového tisícročia dostalo Nobelovu cenu za literatúru sedem žien, čo je bezmála polovica celkového počtu udelených ocenení.
  • Za lekárstvo získalo ocenenie 12 vedkýň, za chémiu vrátane Bertozziovej osem. Pred ňou boli v roku 2020 ocenené Francúzka Emmanuelle Charpentierová a Američanka Jennifer Doudna za rozvinutie metódy úprav genetickej informácie. Za fyziku dostali Nobelovu cenu doteraz štyri ženy (vrátane predvlani ocenenej Američanky Andrey Ghezovej za výskum, ktorý prispel k pochopeniu čiernych dier) a za ekonómiu iba dve (v roku 2019 slávila úspech americko-francúzska ekonómka Esther Duflová).
  • Laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 2014, Pakistanka Malala Júsufzaiová, ktorá ocenenie získala za boj za právo dievčat na vzdelanie, je dodnes najmladšou ocenenou v histórii. Mala vtedy iba 17 rokov. Druhým až tretím najmladším laureátom je potom ďalšia žena – Muradová. Tá mala v roku 2018 dvadsaťpäť rokov. Laureátka ceny za ekonómiu Duflová je potom najmladšou ocenenou vo svojej kategórii. V roku 2019 mala 46 rokov.
  • Najstaršou ocenenou ženou je britská spisovateľka Doris Lessingová. Nobelovu cenu za literatúru získala v roku 2007, keď mala 88 rokov. Lessingová, ktorá zomrela v roku 2013, je tiež najstaršou ocenenou laureátkou za literatúru.

K téme si vypočujte podcast denníka Pravda s biochemikom Jaromírom Pastorekom.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.
debata chyba
Viac na túto tému: #chémia #Nobelova cena #Akadémia