Voda tvorí zhruba 66% ľudského tela. Pomáha udržiavať krv tekutú, je súčasťou všetkých buniek, vypĺňa medzibunkové priestory. Keďže vody sa zbavujeme pri bežných úkonoch – od močenia, cez potenie alebo dýchanie – rehydratácia, čiže pravidelné dopĺňanie vody, je nevyhnutná. Ako všade, i tu však platí „všetkého s mierou“.
V Kalifornii na súťaž, kto vypije čo najviac vody bez toho, aby musel ísť na WC, doplatila mladá žena. S vidinou hlavnej ceny – hernej konzoly Nintendo – vypila Američanka za tri hodiny šesť litrov vody. Potom jej prišlo veľmi zle, a tak odišla domov. Zomrela s bolesťami hlavy na otravu – vodou.
Prípady podobných úmrtí, žiaľ pribúdajú. Podobná smrť postihla 21-ročného študenta, ktorého šikanovali – nútili piť vodu. Predávkovanie vodou je časté aj u návšetvníkov klubov, ktorí berú drogu extáza. S podobnými probléami sa však stretávajú aj športovci – napríklad maratónski bežci, ktorí v dôsledku zvýšeného nároku na príjem tekutín si natoľko rozriedia krv, že to nezvládne ich metabolizmus. Krvné testy u nich potom potvrdia nedostatok sodíka.
„Nedostatok soli“ v krvi nastane, keď koncentrácia sodíku klesne pod hodnotu 135 milimolov na liter krvi. Príznaky zahŕňajú bolesti hlavy, nevoľnosť a zvracanie, samozrejme časté močenie a takisto poruchy myslenia a dezorientáciu.
V ľudskom tele obličky riadia obsah vody a solí. Ak človek vypije príliš veľa v krátkom čase, obličky jednoducho nestíhajú filtrovať vodu z krvi. Krv je príliš riedka a bunky v tele sa začnú nafukovať, aby ich vnútorné prostredie sa vyrovnalo s hodnotami vonkajšieho prostredia; tento jav sa nazýva osmóza.
Väčšina buniek môže takto naberať vodu s nízkym obsahom solí do určitej miery, pokiaľ sú obklopené tukovým tkanivom alebo svalstvom. V mozgu je však príliš málo priestoru na podobné „nafukovanie“ neurónov. Nasleduje opuch mozgu, ktorý v mnohých prípadoch býva príčinou úmrtia.
Riziko otravy vodou však našťastie vzniká len pri neprirodzene veľkom pití alebo pri extrémnych situáciách ako športové výkony alebo pretancovaná noc.
Za normálnych okolností sú obličky schopné vylúčiť z organizmu až liter tekutín za hodinu. Pri vysokej záťaži organizmu však telo obličky, ako menej potrebný orgán, vyradzuje z činnosti, čím sa ich vylučovacia schopnosť môže znížiť až na 100 ml za hodinu.
Za normálnych okolností si telo povie samo, koľko vody potrebuje. Pri vysokých fyzických nárokoch to však neplatí. Aj keď sa človek potí, pitie tempom jedného litra za hodinu by mohlo viesť k vážnym problémom.