Všetky austrálske vačkovce, medzi ktoré patria napríklad kengury, koaly alebo vombaty, majú jedného spoločného predka. Ten prišiel do dnešnej Austrálie z Južnej Ameriky. Vyplýva to z najnovšej štúdie nemeckých vedcov z Westfälische Wilhelms-Universität Münster, ktorý na základe analýz DNA vypracovali rodokmeň vačkovcov. Výsledky ich výskumu uverejnil časopis PLoS Biology.

Základom ich výskumu boli sekvenované genómy juhoamerickej vačice druhu Monodelphis domestica a kengury druhu Macropus eugenii. V ich genómoch odborníci skúmali takzvané retropozóny. Ide o časti DNA, ktoré môžu meniť svoju pozíciu na chromozómoch prostredníctvom kópie RNA.

Ak genetický kód nejakých dvoch druhov obsahuje rovnaký retropozón, ktorý tretí druh nemá, vyplýva z toho, že prvé dva druhy sú si navzájom viac príbuzné než sú príbuzné tretiemu druhu. Použitím tejto metódy vedci dospeli k záveru, že z hlavnej línie vačkovcov sa najprv oddelili americké vačice, z ktorých jeden druh sa dostal na územie dnešnej Austrálie. Z neho sa počas nasledujúcich desiatok miliónov rokov vyvinuli všetky dnešné austrálske vačkovce. Vedci však na základe tejto metódy nevedia určiť, kedy k tomu rozvetveniu došlo. Predpokladajú však, že to mohlo byť pred približne 30 až 40 miliónmi rokov.