Internet nevie, že ste po smrti

Anton Wagner mal 18 rokov, keď zomrel pri automobilovej nehode. Po pohrebe rodičia upratali jeho izbu, zrušili poistky a rôzne členstvá. Skrátka, ukončili všetko, čo sa Antona týkalo. Nemali však tušenie, ako si poradiť s jeho počítačom: kam sa zapísal, aké má heslá, e-mailové adresy, Facebook a ďalšie sociálne médiá, účty na eBay či Amazone, internetové bankovníctvo, PayPal - počet miest, na ktoré ich syn mohol mať väzby, sa zdal ohromujúci.

Na internete existujú firmy, ktoré ponúkajú spravovanie digitálneho dedičstva.

Autor: SHUTTERSTOCK

A to bol presne dôvod, prečo sa Birgit Janetzkyová z nemeckého Freiburgu rozhodla začať ponúkať ľuďom, ako sú Wagnerovi rodičia, potrebnú pomoc, napísal denník Die Welt. Pred dvoma rokmi založila spoločnosť, ktorá sa špecializuje na vybavovanie digitálnych pozostalostí po zosnulých ľuďoch.

Janetzkyová spolu s IT odborníkom začínajú tým, že prehliadnu obsah počítača zosnulého človeka a hľadajú stopy po online účtoch. Potom napíšu ich prehľad rodine, ktorá sa rozhodne, ako chce s objavenými elektronickými dátami naložiť. Základná analýza stojí 139 eur, náklady na ďalšie práce, ako je mazanie online profilov a užívateľských účtov alebo vyplatenie peňazí z takých miest, ako je PayPal, sú individuálne podľa toho, o aký objem dát ide a koľko času ich vysporiadanie zaberie.

,,Keď poviem ľuďom, ktorí navštívia náš stánok na veľtrhu, že podnikám v odbore likvidácie digitálnej pozostalosti po zomrelých ľuďoch, 98 ľudí zo sto mi odpovie, že o tomto nikdy predtým nepremýšľali," hovorí Janetzkyová. Prakticky nikto podľa nej nemyslí na to, čo sa stane s internetovými dátami po tom, čo človek zomrie. A pritom sa používanie internetu a predovšetkým sociálnych sietí rozširuje takým tempom, že sú otázky ,,online dedičstva" čím ďalej, tým viac namieste. Napríklad čo urobiť, keď obchodný partner pracujúci na veľkej zákazke zrazu zomrie? Ako sa dostať k údajom, ak jediný kolega, ktorý k nim poznal prístupové heslá, je v kóme? Janetzkyová hovorí, že nie je sama, kto podniká v tomto odbore. V roku 2010 vzniklo niekoľko obdobných spoločností v USA. Najznámejšie z nich sú legacylocker.com, deathswitch.com a assetlock.com. Pracujú však na trochu inom princípe. Klienti si u nich založia účet, na ktorý uložia dáta, ktoré v prípade ich smrti majú byť odoslané určeným osobám.

Podobné firmy pôsobia aj v nemecky hovoriacich krajinách. Xsen.de napríklad umožňuje užívateľom uložiť si všetky heslá a ďalšie dôležité údaje za ročný poplatok 12 eur. V prípade smrti sú potom informácie odovzdané uvedeným ,,dedičom". Všetky údaje sú pritom šifrované a spoločnosť spravujúca server k nim nemá prístup. Každý užívateľ dostane pri registrácii prístupový kód, ktorý môže poskytnúť človeku tešiacemu sa jeho dôvere.

Nemecký server datamemory.de a švajčiarsky securesafe.com, ktoré patria medzi hlavné na trhu, ukladajú nielen heslá, ale aj fotky, zmluvy a ďalšie dôverné materiály, ktoré v prípade úmrtia odovzdajú osobe určenej zakladateľom účtu.

Za poplatok 1,20 eura mesačne SecureSafe poskytuje 100 megabytov úložného priestoru, kam človek môže zapísať toľko prístupových hesiel, koľko si praje. V prípade jeho smrti budú odoslané dvom určeným ľuďom. Pre tých, ktorí potrebujú viac priestoru a viac príjemcov digitálneho obsahu, je možné si zaplatiť za 9,90 eura mesačne 25 gigabytov priestoru a posmrtné odoslanie až 20 ľuďom kdekoľvek na svete.

Odborníci na dedičské právo si však myslia, že aj v prípade digitálnej pozostalosti je možné zvoliť tradičnejšie postupy. Ktokoľvek, kto si napríklad nepraje, aby po jeho smrti vyšli najavo jeho denníky, listy, fotografie či čokoľvek iné, čo skladuje v počítači, môže vymenovať zriadenca (príbuzného alebo priateľa) a prostredníctvom poslednej vôle ho inštruovať, ako a ktorú časť digitálneho obsahu zničiť. Môže ísť napríklad o prípad osôb, ktoré v počítači uchovávajú pornografickú zbierku a rozhodne si neželajú, aby ju po smrti objavili ich potomkovia.