Súťaž Intel ISEF je niečo ako oslavou vedy pre študentov stredných škôl. Na najprestížnejšiu súťaž pre mladých vedcov sa dostanú len tí najlepší. Ich projekty, prípadne už aj samotné názvy, laikom vyrážajú dych. Napokon česť predstaviť sa porote zloženej z popredných svetových vedcov najvyššieho kalibru a laureátov Nobelových cien získa každý rok len niekoľko stoviek študentov z celého sveta. “Len pre predstavu, na celosvetové finále postupuje približne 1700 finalistov z celého sveta prostredníctvom viac ako 550 národných a regionálnych súťazí z celkového množstva vyššieho ako sedem miliónov študentov,” dopĺňa Pavel Svoboda zo spoločnosti Intel, ktorá súťaz každoročne organizuje.
Mladí vedci robia Slovensku dobré meno v zahraničí už niekoľko rokov
Slovensko sa súťaže Intel ISEF pravidelne zúčastňuje a na počet obyvateľov patrí medzi najúspešnejšie krajiny vôbec. Historický úspech sa podarilo finalistom dosiahnuť minulý rok, keď až dva projekty bodovali vo svojich kategóriách. Michaela Brchnelová, ktorá sa v minulom roku súťaže zúčastnila už po druhýkrát dokonca získala prvé miesto v kategórii Astronómia a ďalších niekoľko cien v celkovej hodnote 9500 dolárov.
Obhájiť minuloročný úspech sa tento rok pokúsi štvorica študentov, ktorých projekty sú rovnako, ak nie viac, ambiciózne ako tie z predošlých ročníkov. Mladých vedcov do celosvetového finále, ktoré možno porovnať s odovzdávaním hollywoodskych Oscarov, vybralo združenie AMAVET. Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) je vyhlasovateľom národného finále stredoškolských a výskumných projektov a každoročne nominuje niekoľko projektov, ktoré majú veľkú šancu uspieť v zámorí. Či sa to niektorému z projektov podarí aj tentokrát sa dozvieme v piatok 15. mája, kedy budú vyhlásení víťazi v sedemnástich kategóriách ako aj absolútny víťaz. Bez zveličenia ale možno povedať, že víťazom je každý, kto sa súťaže zúčastní.
Foto: Intel
Na súťaž v Spojených štátoch vycestujú štyria stredoškoláci
V americkom Pittsburghu v štáte Pensylvánia sa predstavia štyria študenti z Bratislavy, Trenčína, Žiliny a Košíc. Martin Holický zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium 7 v Bratislave navrhol inovatívny spôsob domácej diagnostiky chronického ochorenia obličiek. “Vytvoril som zariadenie Nefrostat, ktoré dokáže pomocou komerčných testovacích prúžkov stanoviť obličkovú funkciu z kvapky krvi. Dáta sú automaticky analyzované a zobrazené na displeji mobilného telefónu,” upresňuje Martin. Jeho zariadenie umožňuje zmerať funkciu obličiek údajne oveľa rýchlejšie než by ju dokázal zhodnotiť lekár pomocou súčasných metód.
Mladých vedcov zaujíma mechanimus starnutia aj dokonalejšie počítačové videnie
Projekt Lukáša Jánošíka z trenčianskeho Gymnázia Ľudovíta Štúra je pre bežného človeka zrejme ťažšie pochopiteľný. Pod názvom Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica sa skrýva výskum kvasinky, ktorej kmeň rastie rýchlejšie, no zároveň jej bunky o niečo pomalšie starnú. “Výsledky mojej práce naznačujú, že sa u neho vyskytuje veľmi podobný obranných mechanizmus ako u živočíchov,” snaží sa priblížiť svoj projekt Lukáš. V skratke – pochopenie tohto mechanizmu môže vedcom pomôcť skúmať ochorenia, ktoré súvisia so starnutím.
Erik Schmotzer zo Strednej zdravotníckej školy v Košiciach skúmal rumanček kamilkový, ktorý patrí medzi takzvané liečivé rastliny Západu nového milénia. Projekt Tvorba sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní nie je ničím iným ako pomôckou pre agrofarmaceutické firmy pri zvyšovaní produkcie rumačeka, z ktorého využívajú najmä silice. “Preukázali sme, že množstvo zrážok a z toho vyplývajúca hydratácia rastliny má výrazný vplyv na obsah silice. Na základe výsledkov plynovej chromatografie môžeme zhodnotiť, že chemické zloženie silice rumančeka je geneticky determinované a ich rozdiely zastúpenia jednotlivých zložiek závisia od vzájomnej interakcie medzi rastlinou a prostredím,” vysvetľuje Erik. Výsledky výskumu predovšetkým spochybňujú mylné predstavy odborníkov o tom, že najdôležitejšími činiteľmi pre vyšší obsah silice sú svetlo a teplo.
Štvrtým súťažným projektom je Počítačové videnie – mapovanie a orientácia v 3D priestore, s ktorým sa pokúsi porotu zaujať Daniel Zvara zo žilinského Gymnázia Veľká okružná 22. Základnom výskumu je sledovanie 3D priestoru a orientácia v ňom za pomoci počítačového videnia. “Na tento účel som vytvoril komplexný softvér, a zároveň sa snažím o zvýšenie presnosti a rýchlosti niektorých algoritmov, ktoré v ňom používam,” popisuje Daniel. Podobné systémy majú vraj uplatnenie najmä v robotike, v robotických autách či domácich robotoch.