Možností, ako ukryť svoju identitu na internete je veľké množstvo. Takisto v krajinách, kde slobodný prístup k internetu nie je samozrejmosťou, skúsenejší užívatelia využívajú nástroje, vďaka ktorým dokážu obísť obmedzenia nastavené národným regulátorom. Pre tento ale aj iný účel sú najčastejšie využívané takzvané VPN siete (pozn. virtuálne privátne siete), kedy sa užívateľ nepripája na cieľový server priamo, ale s využitím ďalších počítačov v rôznych krajinách. Ak chce napríklad zo zahraničia pristupovať k službe alebo stránke dostupnej len na území Spojených štátov, môže využiť práve spomínané VPN.
Sieť Tor je pomalá a prenos dát vraj neefektívny
Na podobnom princípe pracuje aj sieť Tor, ktorá však poskytuje útočisko najmä ľuďom, ktorí chcú z rôznych dôvodov zostať pri surfovaní na internete v anonymite. Princíp fungovania siete Tor spočíva v takzvanej cibuľovej schéme, ktorá ukrýva pôvodného odosielateľa požiadavky na zobrazenie pod niekoľko ďalších uzlov, cez ktoré je požiadavka smerovaná. V praxi to znamená, že je takmer nemožné vystopovať pôvodného odosielateľa správy. Pri pátraní po odosielateľovi je možné odhaliť výstupný uzol, no vďaka komplexnosti systému a množstve uzlov, ktoré mu variabilne predchádzajú, je spätné identifikovanie mimoriadne obtiažne. Problémom je výrazne pomalšie zobrazenie stránok, nehovoriac o akomkoľvek sťahovaní súborov. Prenášané dáta sú totiž počas svojej cesty internetom niekoľkokrát šifrované a spätne dešifrované.
Surfovať anonymne bude možné aj bez väčšieho spomalenia rýchlosti
Medzinárodnému tímu vedcov sa údajne podarilo nájsť spôsob, ako na internete zostať v anonymite bez výraznejšieho spomalenia rýchlosti. Ako informoval server BBC, nový komunikačný systém s názvom Hornet je svojim spôsobom veľmi podobný sieti Tor. Zrýchlenie pri prenose dát sa vedcom podarilo dosiahnuť vďaka efektívnejšiemu šifrovaniu a zjednodušeniu “administratívy”. “Čím viac klientov používa sieť Tor, tým viac uzlov musí sieť obsahovať,” tvrdia vedci. Hlavným rozdielom je, že systém Hornet dokáže lepšie riadiť tok informácií a odstrániť množstvo zbytočných krokov, ktoré by komunikáciu vo výsledku spomaľovali. Hornet by mal byť takisto menej náchylný na niektoré tipy útokov, ktoré mali v prípade siete Tor za cieľ identifikovať jej používateľov.
Publikovaná štúdia o systéme Hornet ešte musí prejsť skúškou ohňom. Preveriť a skontrolovať výsledky výskumu musia ďalší nezainteresovaní odborníci. Bez ich pozitívneho posudku nemožno očakávať, že by Hornet niekedy uzrel svetlo sveta.
Siete chrániace identitu užívateľov prekážajú bezpečnostným agentúram
Anonymizačné siete ako je Tor ale prekážajú mnohým vládam a bezpečnostným agentúram, ktorým komplikujú prácu. Najznámejším prípadom z nedávnej minulosti bola americká Národná bezpečnostná agentúra NSA, ktorá sa údajne pokúšala prelomiť systém, ktorý užívateľom siete Tor poskytuje anonymitu. Agentúra mala údajne sledovať dva kľúčové komunikačné uzly siete umiestnené v Berlíne a Norimbergu. Zachytiť sa pokúšala všetku nezašifrovanú komunikáciu. Užívatelia, ktorých identitu agentúra na základe IP adries odhalila, mali byť tiež zaradení do databázy s cieľom ďalšieho zberu dát. Cieľom sledovania ale nebola len sieť Tor, ale aj ďalšie anonymizačné služby, ktoré pred svetom skrývajú identitu užívateľov. Paradoxné pritom je, že vývoj a prevádzku siete financujú mnohé zahraničné vlády vrátane vlády Spojených štátov a Švédska. Je možné predpokladať, že ďalšie obdobné služby, ktoré navyše budú schopné komunikovať efektívnejšie a pri rovnakej či vyššej bezpečnosti, nebudú vyhovovať všetkým stranám.