Je tomu presne 25 rokov čo uzrelo sveta prvé linuxové jadro, ktoré používatelia niektorej z linuxových distribúcií poznajú aj pod označením kernel. Verejnosti ho vtedy predstavil mladý fínsky študent, ktorého meno by mali poznať všetci študenti informatiky, a nie len oni. Pre Linusa Torvaldsa bol spočiatku Linux len jedným z mnohých koníčkov. Idea vytvorenia nového operačného systému bola spočiatku veľmi prostá. Na rozdiel od operačného systému Unix, ktorý už na prelome 80. a 90. rokov mal niektoré funkcie, ktorými nedisponoval ani Windows (napríklad multitasking), mal byť nový systém vychádzajúci z Unixu, úplne zadarmo a dostupný pre všetkých.
Linux našiel svojich priaznivcov okamžite. Nadchla ich najmä jeho otvorenosť
Myšlienka voľne dostupného a otvoreného systému nadchla množstvo programátorov po celom svete, ktorí chceli tiež priložiť ruku k dielu. V systéme začali opravovať chyby a pridávať mu rôzne funkcie. Podstatné a zrejme aj kľúčové bolo veľmi veľké nadšenie množstva programátorov aké zdieľal aj sám Linus Torvalds. Linux sa vďaka nim začal rozvíjať a neunikol pozornosti vydavateľov odborných časopisov, ktorí sa mu vo svojich periodikách rozhodli venovať priestor. Objavili sa tak prvé články o Linuxe, ktoré si našli svoje publikum medzi koncovými užívateľmi a aj firmami. Firmy v novom systéme videli potenciál a porovnávali ho s Unixom. No v mnohých veciach sa mýlili.
Foto: Bret Hartman/TED/Linux.com
Linux nebol natoľko robustný a technológie, na ktorých bol postavený, mali mnohé medzery. Firmy to ale nezastavilo v úsilí nájsť systém, ktorý by bol flexibilný a najmä otvorený, vďaka čomu by ho mohli prispôsobiť svojim špecifickým požiadavkám a bez nutnosti využívať len vybraný hardvér od schválených výrobcov. Dôležitý bol z tohto pohľadu okamih, kedy sa stal Linux nie len platformou pre klasické PC, ale aj iné hardvérové platformy. To dopomohlo k tomu, aby mohol byť komerčne využívaný, a to omnoho efektívnejšie a flexibilnejšie než Unix a Windows.
Využívate ho, aj keď o tom možno neviete
V komerčnej sfére je Linux trhovou jednotkou. Podľa aktuálnych štatistík na jeho distribúciách beží viac ako 95 percent z jedného milióna najväčších svetových domén. Dáta, ktoré sú takisto zväčša presúvané z lokálnych serverov do cloudu, musia byť vždy dostupné a spoľahlivo uložené. Mnohé veľké firmy preto vo svojich dátových centrách využívajú adaptabilný Linux, ktorý vďaka rastúcej komunite vývojárov ponúka aj spomínanú vyššiu bezpečnosť. Aktualizácie a záplaty sú preň aj z tohto dôvodu dostupné skôr než u tvorcov softvéru s uzatvoreným kódom. “Softvér založený na otvorenom kóde už nie je výlučnou doménou technologických nadšencov, ktorí hľadali bezplatnú alternatívu k proprietárnemu softvéru. Namiesto toho začali podniky “open source” prijímať ako bezpečný a cenovo výhodný spôsob akým zvládnuť technologické nároky digitálnej éry,” uviedol Miroslav Kořeň zastupujúci linuxovú distribúciu SUSE.
U stolových počítačoch majú linuxové distribúcie zanedbateľný trhový podiel. To ale nič neznamená. Enormné množstvo spotrebnej elektroniky dnes využíva upravený Linux či linuxové jadro. Či už ide o navigáciu, inteligentné televízory, smerovač, zabezpečovacie systémy alebo len systém Android, ktorý je inštalovaný do viac ako 80 percent smartfónov, pri všetkých je možné skloňovať práve Linux.