„Dokonca aj letmé vdýchnutie ich dychu by bolo neznesiteľne smradľavé. O to by tieto tvory však boli zaujímavejšie. Nebolo by to smutné, keby sa všetci mimozemšťania podobali na ľudí, len by boli modrí a mali chvosty?“ pýtal sa Bains, narážajúc na známy kasový trhák. Cieľom Bainsovho výskumu, ktorý pôsobí na Cambridgeskej univerzite a MIT v USA, je zistiť, aké extrémne formy života by mohli vzniknúť.
Titan je na to dobrý kandidát. Je dvakrát väčší ako náš Mesiac a má hustú atmosféru zmrznutého, oranžového smogu. Teplota na povrchu Titanu je –180 °C. Voda je permanentne zmrznutá a jediné látky v tekutom skupenstve sú tam metán a etán. Sonda Cassini ukázala, že na povrchu sú metánové a etánové jazerá a mláky.
„Pre život je tekutina nevyhnutná. Aj rastlina na najsuchšej púšti na zemi potrebuje na metabolizmus vodu. Takže ak má na Titane existovať život, musí mať krv založenú na tekutom metáne. To znamená, že chemicky by bol od nášho radikálne odlišný. Bol by zložený z menších molekúl a takisto chemicky oveľa reaktívnejší,“ hovorí Bains.
Rozpustiteľnosť molekúl v metáne je veľmi obmedzená. Preto metabolizmus organizmu založenom na metáne by musel byť zložený z malých molekúl. Pozemský život je tvorený z asi 700 molekúl, no nájsť tých správnych 700 by človek musel z desaťmiliónov a viac. To by ešte nebol najväčší problém, ale vybrať z nich tie vhodné na zostrojenie metabolizmu by bolo oveľa komplikovanejšie.
„Je to, ako ísť na pílu a vyzbierať drobné kúsky dreva, ktoré by do seba zapadali tak presne, že by sa z nich dal zlepiť stôl,“ objasňuje Bains. „Teoreticky by stačilo nájsť aj päť kúskov, ktoré by do seba perfektne zapadali, no nájsť ich medzi všetkými odrezkami, by bolo takmer nemožné.“ Preto je dôležité mať prehľad o miliónoch jednotlivých kusov.
Ďalším faktorom, ktorý by ovplyvnil život na Titane, je energia. Na Titan dopadá desatina percenta slnečného svetla v porovnaní s tým, koľko sa jej dostane na Zem. Takže určite tam energie nie je nadbytok. „Rýchly pohyb alebo rýchly rast potrebujú veľa energie. Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že živé organizmy Titanu by skôr pripomínali lišajníky. Určite by to neboli velociraptory alebo niečo podobné,“ dodal astrobiológ.
Ďalším kandidátom je mesiac Enceladus
Môžu gejzíry vody a ľadu vyvierajúce z mesiaca Enceladus naznačovať, že pod jeho ľadovou škrupinou sa nachádza oceán tekutej vody? Vedci získali ďalšie informácie, že to tak naozaj je. Preto sa tento drobný mesiac planéty Saturn stále drží v prvej trojke najhorúcejších kandidátov s podmienkami vhodnými na vznik mimozemského života.
Obrovské prúdy vyparenej vody a drobných čiastočiek ľadu chrlí Enceladus do vesmíru nadzvukovou rýchlosťou. Vedci na základe analýzy cyklu týchto erupcií a ich sily uvádzajú, že pod ľadom naozaj môže byť skrytý oceán. Táto myšlienka nemusí byť až taká exotická. Aj pod hrubou vrstvou ľadu v Antarktíde sa skrýva celá sústava jazier s tekutou vodou, z ktorých najväčšie je jazero Vostok.
Astrobiológovia sa preto domnievajú, že na Encelade môže existovať život, aj keď možno len vo forme primitívnych mikroorganizmov. „V celej našej slnečnej sústave vieme len o troch telesách, na ktorých sa tesne pod povrchom nachádza voda v kvapalnom skupenstve,“ uviedol v správe k štúdii zverejnenej v žurnále Nature Candice Hansen z Laboratórií prúdového pohonu pri vesmírnej agentúre NASA.
Na mysli mal Zem, Jupiterov mesiac Europa a teraz aj Enceladus. „Myslíme si, že tekutá voda je základom pre vznik života. Zatiaľ však nevieme povedať, či tam (na Encelade) je naozaj život alebo nie,“ dodal Hansen.