Objaveniu nadsvetelných častíc neveria ani autori

Fyzici z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ktorí zaregistrovali častice menšie ako atóm, pohybujúce sa zrejme rýchlejšie ako svetlo, sú z výsledkov svojho merania zatiaľ rovnako prekvapení ako ich skeptickí kolegovia. Vyhlásili to na úvod konferencie v sídle organizácie, kde sú posudzované ďalšie možnosti. Austrálska fyzička Nicole Bellová prišla s možným vysvetlením - neutrína možno vylietavajú zo zdroja o niečo skôr ako svetlo, preto aj skôr doletia.

26.09.2011 16:15
Antonio Ereditato Foto:
Hovorca bádateľov CERN-u Antonio Ereditato
debata

V rámci experimentu pod názvom Opera namerali odborníci CERN-u neutrínam, jedným z najpodivnejších fyzikálnych častíc, rýchlosť vyššiu ako svetelnú, ktorá predstavuje 299 792 kilometrov za sekundu. Podľa meraní CERN-u neutrína dosiahli rýchlosti 300 006 kilometrov za sekundu. Potvrdenie objavu z CERN-u by mohlo otriasť Einsteinovou teóriou relativity.

„Môžete povedať, že nameraný rozdiel je "prkotina“. To však nie je, pretože je to veličina, ktorú môžeme zmerať pomerne presne, s minimálnou neistotou," povedal hovorca bádateľov CERN-u Antonio Ereditato. „Budeme pokračovať v bádaní tohto javu a trpezlivo čakať na jeho potvrdenie či vyvrátenie,“ dodal.

Možnú vysvetľujúcu teóriu Austrálčanky Bellovej priniesol server CosmosMagazine.com. Vedkyňa svoju tézu oprela o astronomické pozorovania z roku 1987, keď vedci zaznamenali prúd neutrín zo supernovy vo Veľkom Magellanovom oblaku, ktorý je vzdialený 160-tisíc svetelných rokov od Mliečnej cesty. Vedci vtedy zaznamenali prúd neutrín z explózie o tri hodiny skôr, ako na Zem dorazilo svetlo z výbuchu.

„To však neznamená, že neutrína leteli nadsvetelnou rýchlosťou. Znamená to len, že neutrína opustili supernovu skôr a svetlo v nej bolo uväznené dlhšie,“ zdôraznila Bellová. Ak by sa neutrína pohybovali rýchlosťou, ktorú zmerali vedci v CERN-e, dorazili by podľa nej k Zemi o niekoľko rokov skôr ako svetlo zo supernovy, nie len o pár hodín. „Pozorovanie supernovy môžeme považovať za nezávislý experiment, ktorý popiera merania v rámci experimentu Opera,“ uzavrela austrálska vedkyňa.

Na zatiaľ nenájdenú ľudskú chybu verí teoretický fyzik CERN-u Álvaro De Rujula, ktorý sa na pokuse kolegov nepodieľal. Bude treba jednoducho chybu hľadať. Keď sa však chyba nenájde, otvorí to dvere pre divoké možnosti.

„Každý človek bude mať teoreticky možnosť cestovať proti času a zabiť svoju matku skôr, ako sa narodí,“ povedal De Rujula.

Odborníci z CERN-u však sami varovali pred unáhlenými závermi z výsledkov svojho experimentu. Podľa nich je potrebné objav najprv potvrdiť pokusmi v iných zariadeniach. Na svete sú len dve ďalšie laboratóriá, ktoré môžu experiment z CERN-u zopakovať a premerať tak získané výsledky. Jedným z nich je japonské zariadenie, ktoré je v súčasnosti mimo prevádzky pre následky marcového zemetrasenia. Druhým je americké Fermiho laboratórium pri Chicagu, ktoré však má menej presné prístroje ako Európania.

Ak by sa objav vedcov z CERN-u potvrdil, bolo by to zásadné prelomenie jedného z hlavných pilierov súčasnej fyziky. Podľa Einsteinovej teórie relativity vyjadrené svetovo najznámejšou rovnicou E = mc2, ktorá je uznávaná ako správna, by nič nemalo byť rýchlejšie ako svetlo. Ani potvrdenie experimentu CERN-u by však ešte nemuselo znamenať úplný koniec Einsteinových teórií, iba stratu ich univerzálnej platnosti a obmedzenie na určité oblasti.

debata chyba