V ľudskom tele žije desaťnásobne viac buniek baktérií ako buniek ľudských. Vedci sa preto snažia porozumieť, ako symbióza ľudského organizmu s baktériami funguje. Hlavným priechodom vo vymieňaní baktérií medzi ľuďmi sú ústa. Sliny človeka obsahujú veľmi rozsiahle spektrum baktérií. Napriek tomu veda vie dosiaľ málo o tom, či na ich rôznorodosť a množstvo vplýva strava, životné prostredie, zdravie, alebo rôzne ochorenia.
„Táto záležitosť nás veľmi zaujíma, pretože študovaním baktérií v slinách sa o ľuďoch môžeme dozvedieť ešte viac, ako keby sme študovali ich DNA,“ povedal Mark Stoneking, ktorý pracuje v Max Planckovom inštitúte v nemeckom Lipsku.
Výsledky výskumu Stoneking zverejnil v odbornom časopise Genome Research. Píše v ňom o analýze slín, ktoré vyzbieral od 120 dobrovoľníkov. Tí pochádzali zo všetkých kútov sveta. Zastúpenie mala Severná, Južná Amerika, západná a východná Európa, ako aj Afrika a Ázia.
Pre vedcov nebolo prekvapením, že vzorky slín jednotlivých ľudí mali rozdielne zloženie baktérií. Prekvapením bolo, keď tieto vzorky porovnali medzi sebou. Dospeli tak k záveru, že ako sú ľudia rozdielni, tak sú si aj blízki. Rovnako odlišné zloženie slín má totiž aj blízky príbuzný, priateľ alebo človek, ktorý žije na opačnom konci sveta.
Podľa nemeckých vedcov, by ich zistenia mohli pomôcť v bádaní po vplyve migrácie na jednotlivé populácie. Zároveň, by mohli vniesť viac svetla do budúcich výskumov vplyvu stravovacích a kultúrnych rozdielov pri šírení chorôb, ktoré sa prenášajú aj prostredníctvom slín.
„Baktérie v slinách sa medzi ľuďmi z rôznych končín sveta líšia len málo. To je veľmi prekvapujúce vzhľadom na to, že ľudia na rôznych kontinentoch sa živia rozdielnou stravou a majú aj rozličné kultúrne návyky. Dokonca sa až zdá, že nás všetkých spájajú rovnaké mikroorganizmy a baktérie,“ povedal Stoneking.