Pokus s 'malým treskom' sa v urýchľovači nakoniec podaril

Pokus s "malým treskom" sa dnes v urýchľovači Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) podaril. Dva protónové lúče sa zrazili silou siedmich teraelektrónvoltov (TeV) a splnili tak očakávania vedcov. Zaznamenané výsledky zrážok budú teraz vyhodnocované, ďalšie experimenty s vysoko energetickými zrážkami častíc majú pokračovať.

30.03.2010 12:01 , aktualizované: 14:56
Výskumník z CERN-u, urýchľovač Foto:
Ilustračné foto
debata

Netrpezlivo očakávaný epochálny experiment, ktorý má simulovať podmienky Veľkého tresku, sa tak na niekoľký pokus podaril. Vedci zhromaždení v riadiacom stredisku pokusu pri Ženeve prepukli v jasot a tlieskali, keď im informačný systém poskytol údaje o dosiahnutí zrážky. Ich koleovia na celom svete, sledujúci pokus naživo počítačovým napojením, im gratulovali, napísala agentúra AP.

Ešte dnes dopoludnia pritom CERN oznámil, že nádejne rozbehnutý pokus bol po banálnej závade automaticky zrušený bezpečnostným systémom. Elektrická závada na jednom z magnetov spustila ochranný mechanizmus, ktorý automaticky odklonil rýchle častice z okruhu urýchľovača. Fyzici však hneď upozorňovali, že v podstate šlo len o rutinný problém u tak zložitého zariadenia, akým LHC je.

Pokus bol od počiatku označovaný za jeden z najambicióz­nejších vedeckých experimentov všetkých čias. Má napodobniť podmienky v úvodnej fáze Veľkého tresku, ktorým podľa súčasných teórií pred 13,7 miliardami rokov začalo pozorovateľné rozpínanie vesmíru. Odborníci si od experimentu sľubujú odhalenie takzvanej temnej či skrytej hmoty, ktorá tvorí až štvrtinu vesmíru.

V obrom urýchľovači sú proti sebe navádzané dva protónové lúče, každý o sile 3.5 teraelektrón­voltov (TeV). Pri zrážke sa ich energia sčíta, teda ide o sedem TeV. Elektrónvolt odpovedá kinetickej energii, ktorú získa eletrón urýchlený vo vákuu napätím jedného voltu. Predpona tera znamená mocninu desať na dvanástu, teda označuje bilión základných jednotiek.

Energia vkladaná do pokusu má byť v nasledujúcich dňoch zvyšovaná. Vedci dopredu upozorňovali, že než vyvolajú prvé plnohodnotné zrážky, môže to trvať hodiny alebo dokonca dni. „Už iba stretnutie lúčov je samo o sebe výzva: je to ako vypáliť z oboch brehov Atlantiku ihly tak, aby sa v polovici cesty zrazili,“ priblížil obtiažnosť experimentu technologický riaditeľ CERN Steve Myers.

Každá zo zrážok najmenších čiastočiek hmoty má vytvoriť akýsi „malý veľký tresk“ poskytujúci údaje, ktoré budú tisícky vedcov analyzovať v nasledujúcich rokoch. Akonáhle sa vysokorýchlostné zrážky rozbehnú, mali by podľa plánov nepretržite pokračovať 18 až 24 mesiacov s výnimkou údajne krátkej technickej odstávky na konci tohto roka.

LHC umiestnený v 27 kilometrov dlhom prstencovom tubuse v hĺbke asi 100 metrov pod zemským povrchom bol prvýkrát spustený v auguste 2008. Ľudia nedôverujúci vede sa od tej doby obávajú vzniku čiernej diery, ktorá by vraj mohla pohltiť svet. Podľa vedcov však LHC na sformovanie takej čiernej diery nemá dostatočnú energiu. Pripúšťajú iba možnosť vzniku mikroskopických čiernych dier, ktoré sú ale neškodné. Čierne diery totiž extrémne žiaria, takzvane vyparujú svoju hmotu, preto aj keby nejaká miniatúrna čierna diera pri experimente vznikla, v zlomku sekundy sa vyparí. Dnešný úspešný pokus, po ktorom žiadne „zrútenie sveta do čiernej diery“ nenasledovalo, je podľa nich dôkazom nepodloženosti o­báv.

Prvé experimenty, pri ktorých bola umelo vytvorená látka, aká bola vo vesmíre iba desať mikrosekúnd po jeho vzniku, boli v pôvodnom zariadení CERN uskutočnené už v roku 2000. Vznikla tým nová forma hmoty, ktorú vedci nazývajú kvark-gluonova plazma. Jej štúdium poskytne presný obraz toho, ako vznikal vesmír. Preto sa týmto experimentom začalo hovoriť Malý tresk, ako paralela k Veľkému tresku, pri ktorom vesmír skutočne vznikol.

debata chyba