„Je to skutočne tak. Naše záznamy poskytujú prvý vedecký dôkaz. Človek ovplyvňuje intenzitu extrémnych (dažďových) zrážok,“ tvrdí spoluautor výskumu Francis Zwiers z Kanady. Autori štúdie využili dlhodobé poznatky z Európy, Ázie a zo Severnej Ameriky. Podľa nich v druhej polovici dvadsiateho storočia pribudlo 24-hodinových lejakov a súbežne s tým sa v dôsledku otepľovania zvyšovala vlhkosť vzduchu. „Teplejšia atmosféra má zvýšenú schopnosť zadržiavať vodu,“ vysvetlil Zwiers.
Dažde sa pritom automaticky nezosilňujú v miestach s doteraz slabými prehánkami. Niektoré oblasti môžu, naopak, vysychať. Tam, kde sa voda v dôsledku otepľovania kumuluje a zaprší, sú však dažde silné. Tento jav je podľa vedcov stále zreteľnejší a je úmerný zvyšovaniu množstva skleníkových plynov v atmosfére.
V posledných mesiacoch sužovali či naďalej sužujú ničivé dažde predovšetkým Austráliu, Kolumbiu, Juhoafrickú republiku a Brazíliu. Priamy vplyv otepľovania na zvyšovanie rizika povodní sa podľa vedcov preukázal napríklad aj v Anglicku a Walese, uviedol francúzsky denník Le Monde.