Juhoafrickí paleontológovia si myslia, že áno. Fosílie dosiaľ neznámeho druhu Australopithecus sediba sú totiž pozoruhodným mixom moderných ľudských a primitívnych opičích čŕt. Zároveň sediba žila približne v rovnakej dobe, keď sa na Zemi objavili prví predchodcovia druhu Homo.
Poprední paleontológovia sú však z tohto nálezu prekvapení. Aj odborníčka na hominidov Leslie Aiellová sa pri skúmaní fosílií nohy a ruky začala škrabať po hlave, píše vedecký žurnál Science, ktorý publikoval päť štúdií o sedibe. „Noha vyzerá ako opičia, no členok je ako ľudský. Keby som videla tieto dve časti od seba oddelené, nikdy by som nepovedala, že patria jednému dva milióny rokov starému tvorovi,“ hovorí Aiellová.
Fosílie si od ich objavu prezrelo už mnoho vedcov a nie každý tvrdí, že sediba je priamym predchodcom človeka, ale väčšina z nich to nevylučuje. Sediba mala malý mozog, dlhé ruky, úzky pôrodný kanál a bola veľká asi ako šimpanz. Zároveň však mala krátke prsty, dlhý palec na manipuláciu s predmetmi a jej mozog začal naberať črty ľudského. „Tento objav nám priniesol čerstvú vlnu dôkazov z kritického obdobia, keď Australopithecus vyhynul a v Afrike sa objavil druh Homo,“ povedal Brian Richmond z George Washington University.
Kolíska ľudstva
Keď sa paleontológ Lee Berger v roku 2008 s vtedy deväťročným synom Mathewom a ich psom Tauom vybrali na prechádzku po Malape, úplnou náhodou našli na zemi podivnú čeľusť. Nasledujúce mesiace Berger s kolegami našli v blízkom okolí časti lebky a kostry zhruba 12– až 13-ročného chlapca a staršej ženy. Neskôr našli pozostatky ďalšieho opičieho tvora a novorodenca. Horniny, v ktorých fosílie odpočívali, poslali na rozbor geochemikovi Robynovi Pickeringovi do University of Melbourne. Ten pomocou metódy rozpadu uránu na olovo dokázal presne stanoviť ich vek – 1,977 milióna rokov.
Južná Afrika je krajina, kde sa v roku 1924 podarilo objaviť vôbec prvé fosílie druhu Australophitecus africanus (opica z Južnej Afriky). V jaskyniach Sterkfontein a Swartkrans odvtedy výskumníci našli desiatky skamenelín podobného druhu, starých dva až tri milióny rokov, a táto oblasť dostala prezývku „kolíska ľudstva“. Predpokladá sa, že praľudia chodili do jaskýň po vodu, no niektorí v nich ostali uväznení. Časom na nich padla klenba jaskyne a ich pozostatky kvalitne zakonzervovala.
Australophitecus africanus bol dlho považovaný za priameho predchodcu človeka, až kým v Hadare v Etiópii neobjavili slávnu Lucy, starú 2,3 milióna rokov. Nález sediby obraz vývoja človeka komplikuje. Výhodou však je, že fosílie sú výnimočne dobre zachované a tak bude možné ich dôkladne preskúmať. „Sú výnimočne kompletné. Máme v rukách niečo, čo sme dosiaľ nevideli,“ uviedol hlavný autor štúdie Berger z University of Witwatersrand.
Odhora dole
Lebka sediby bola odoslaná do laboratórií ESRF v Grenobli, kde pomocou röntgenovej mikrotomografie dokázali neinvazívne a s nebývalou presnosťou vytvoriť počítačový model mozgu sediby. Ukázalo sa, že s objemom 420 kubických centimetrov bol len o trochu väčší ako mozog šimpanza. „Zaujímavý je však jeho tvar,“ tvrdí Berger. Záhyby vpredu aj po bokoch naznačujú, že sa tam začalo prepájať viac neurónov. Tieto oblasti súvisia s vývojom reči, sociálnych interakcií a používaním nástrojov.
Ruka sediby je veľmi podobná ľudskej a zároveň od nej odlišná. Jej dĺžka naznačuje, že sediba stále trávila veľa času v konároch stromov, no krátke prsty podobné ľudským zase hovoria o tom, že v nich mohla držať predmety. Nie je preto vylúčené, že dokázala používať primitívne nástroje. Panva je ďalším kúskom do puzzle. U sediby je vertikálnejšia a viac tvarovaná do S, ako mala Lucy, a teda podobnejšia ľudskej. Na druhej strane pôrodný kanál je úzky, ako mali Australopithekovia. Aj nohy mala ani úplne opičie, ani úplne ľudské. Päta je veľmi primitívna a keď sediba chodila, musela mať zvláštnu chôdzu a slabú výdrž. Členok však bol veľmi ohybný a keď sediba stála, mala koleno priamo nad priehlavkom ako človek.
Sediba teda paleontológom poriadne zamotala hlavu. Prekresľovať strom evolúcie človeka však zatiaľ netreba. Výskum a vykopávky ďalej pokračujú a časom rozhodnú, kto je skutočne naším spoločným predchodcom. „Sediba je však veľmi silný kandidát,“ tvrdí Berger neochvejne.
Otázky a odpovede o sedibe
Ako boli fosílie objavené?
V roku 2008 začal profesor Lee Berger s pomocou Google Earth hľadať v „kolíske ľudstva“ dosiaľ neobjavené alebo nepreskúmané jaskyne. Za pár mesiacov našiel v tejto oblasti, ktorá je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, až 600 jaskýň a tri tucty nálezísk fosílií. Pri jednej jaskyni jeho syn Mathew našiel čeľusť hominida, čo naštartovalo výskum v danej oblasti.
Čo znamená pomenovanie Australopithecus sediba?
Australophitecus znamená „južná opica“ a sediba v jazyku sotho znamená prameň. Vedcom sa zdalo vhodné vybrať toto pomenovanie, pretože títo hominidi môžu byť predchodcami rodu Homo, a teda aj moderných ľudí Homo sapiens. Pomenovanie sa vzťahuje aj k tomu, že fosílie boli uložené v niekdajšom jazere alebo podzemnom prameni.
Kde je miesto sediby v evolúcii človeka?
Sediba je o milión rokov mladšia ako Lucy objavená v Etiópii. Podľa väčšiny vedcov Lucy je predchodca druhu Australopithecus africanus, ktorý je zrejme predchodcom Au. sediba. Zároveň Homo habilis (Človek zručný) sa nevyvinul zo sediby, pretože mal primitívnejšie ruky ako sediba a bol pritom o 200 až 300-tisíc rokov mladší. Objavitelia aj preto tvrdia, že sediba je vhodnejší kandidát na predchodcu Homo erectus (Človeka vzpriameného), ktorý je považovaný za neodškriepiteľného predchodcu nás všetkých.
Prečo teda aj sediba nie je Homo ale Australopithecus?
Celková postava sediby viac pripomína druhy Australopithecus: má relatívne malý mozog a dlhé a silné ruky. Na druhej strane má však aj mnoho znakov, ktoré ma rod Homo a Australopithecus nemá. Tím objaviteľov sa však rozhodol konzervatívne a sedibu medzi Homo nezaradil. Dá sa však očakávať, že o jej zaradení sa ešte medzi vedcami bude viesť živá diskusia.
Bolo objavených viacero jedincov, zomreli teda spolu?
Podľa doterajšieho výskumu sa zdá, že telá po zavalení klenbou jaskyne boli len čiastočne rozložené. Naznačuje to, že umreli krátko po sebe. Zrejme ich smrť delili len hodiny alebo dni. V jaskyni sa našli aj kostry tigra šabľozubého, hyeny, antilopy či hadov. Musela to byť skutočne smrtonosná pasca.
Našiel sa na fosíliách aj nejaký zachovaný organický materiál?
Fosílie z Malapy sa dochovali v excelentnom stave a existujú indikácie, že sa dochovali aj mäkké tkanivá pravekých zvierat a rastlín. V súčasnosti v tomto smere prebieha intenzívny výskum.
Akí starí boli objavení jedinci druhu sediba?
Adolescent mal v súčasnom meraní veku asi 10 až 13 rokov, no jeho vek bol o niečo nižší, pretože dospieval rýchlejšie ako súčasní ľudia. Druhá kostra patrila žene a bola podstatne staršia, mala okolo tridsať rokov. Keďže bola dospelá a nerástla, jej vek sa dá odhadnúť len podľa opotrebovania zubov.
Boli príbuzní?
Vedci si zatiaľ nie sú istí, ale vzhľadom na to, že zomreli tak skoro po sebe a skupinu tvoria jedince rôzneho veku, dá sa predpokladať, že išlo o rodinu alebo členov jedného kmeňa či tlupy. Potvrdenie alebo nepotvrdenie ich príbuzenského vzťahu by však veľa napovedalo o vtedajšom spoločenskom usporiadaní a súžití.
Našli sa pri vykopávkach aj nejaké nástroje?
Zatiaľ nie. Paleontológovia ale predpokladajú, že vzhľadom na morfológiu rúk a mozgu bola sediba schopná vyrábať a používať nástroje.
Dajú sa z náleziska v Malape očakávať ďalšie objavy?
Profesor Berger tvrdí, že rozhodne áno. Podľa neho ide o jedno z najbohatších nálezísk fosílií predchodcov človeka a aj iných živočíchov na planéte. Prieskum a vykopávky by sa mali začať koncom tohto roka, resp. začiatkom juhoafrického leta.