Dúfajú, že sa im tak podarí odkryť tajomstvo delikátneho tieňovania farieb, resp. maliarskej techniky známej ako sfumato. Pod drobnohľad modernej techniky sa dostane aj ďalších šesť da Vinciho obrazov. O svojich ambíciách informoval Philippe Walter s kolegami v žurnále Angewandte Chemie.
„Jedna z najzaujímavejších vecí, ktorú si človek pri prezeraní obrazu všimne, je to, že na ňom nie je vidieť žiadne stopy po štetci či odtlačky prstov,“ uviedol Walter. „Celá maľba je veľmi jemná, prechod farieb je delikátny a tak stále ostáva záhadou, ako ho da Vinci vlastne namaľoval,“ dodal odborník, ktorý sa rozhodol portrét analyzovať pomocou röntgenového spektrometra. Chce tak zistiť zloženie a hrúbku jednotlivých vrstiev maľby. Výhodou tohto prístroja je najmä to, že nijako obraz nepoškodí a farby je možné analyzovať bez fyzického kontaktu.
Predbežné výsledky skúmania potvrdzujú, že da Vinci dokázal robiť veľmi tenké nátery, často hrubé len niekoľko mikrometrov (tisícina milimetra). Možnosť tak jemne maľovať zrejme vyplývala zo zloženia pigmentu a ďalších chemikálií vo farbe. Konečné výsledky skúmania da Vinciho obrazov by mali byť známe ešte tento rok.
Okrem techniky maľby sa už dlho vedú spory aj o tom, kto vlastne na obraze je. Oficiálna verzia spred dvoch rokov hovorí, že obraz je skutočne portrétom Lisy del Giocondovej, manželky talianskeho obchodníka.
Armin Schlechter, knihovník z Univerzity v Heidelbergu, opiera svoje tvrdenie o rukopisné poznámky na okraji knihy florentského úradníka Agostina Vespucciho z októbra 1503. Talian Vespucci, ktorý patril k da Vinciho známym, v zápiskoch porovnáva renesančného génia k starovekému maliarovi Apelléovi a uvádza, že Leonardo práve pracuje súbežne na troch maľbách vrátane portrétu Lisy del Giocondovej. Je pravda, že táto dáma bola jednou z hlavných kandidátok na post záhadnej modelky, no prvé zmienky o nej vznikli až päťdesiat rokov po tom, čo obraz vznikol. Preto niektorí odborníci spochybňovali ich hodnovernosť.
„Objav doktora Armina Schlechtera odstránil všetky pochybnosti o identite Mony Lisy,“ tvrdí vo zverejnenej správe knižnica Heidelberskej univerzity. Odborníci na dejiny svetového výtvarného umenia, ktorí už skôr datovali vznik portrétu na začiatok 16. storočia, označili Schlechterovo odhalenie za prevratné. Je to podľa nich zároveň najstaršia zmienka spájajúca Lisu Giocondovú s týmto obrazom. „Nevidím dôvod, prečo by mali ďalej pretrvávať dohady, kto je táto žena,“ vyhlásil historik umenia z Lipskej univerzity Frank Zöllner. Niektorí kunsthistorici totiž vyslovili dohady, že zobrazenou ženou môže byť aj da Vinciho milenka, matka či dokonca umelec sám.