Cloudu sa netreba báť. Stačí ho len spoznať

Cloud computing je pre mnohých stále cudzím pojmom. Pritom je každodennou súčasťou miliónov ľudí na celom svete pracujúcich s internetom. O tom ako funguje, akým problémom a výzvam čelí a čo od neho možno očakávať, nám porozprával generálny riaditeľ slovenského Microsoftu, Peter Čerešník.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Cloud computing je metóda poskytovania IT služieb prostredníctvom internetu. Spoľahlivosť, dostupnosť, spôsob poskytovania a platba sú porovnateľné napríklad s dodávkami elektrickej energie. Zákazník zaplatí len za to, čo práve používa. Pre bežného používateľa znamená cloud computing napríklad možnosť ukladať dáta mimo počítač, čím jednak ušetrí miesto na disku a navyše k nim môže pristupovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek.

Kde všade sa cloud computing využíva?
Existuje niekoľko typov cloudových služieb. Ak používate bezplatný e-mail, napríklad Hotmail, tiež vlastne využívate výhody cloud computingu, kedže vaša pošta nie je uložená na harddisku, ale na vzdialenom úložisku. Hotmail je súčasťou Live služieb, ktoré ďalej obsahujú aj fotogalériu, aplikácie Office, bezplatný úložný priestor SkyDrive – a to všetko sa nachádza v „oblaku.“ Rovnako aj pravidelné aktualizácie Windows Update majú svoj základ v cloude – bežný používateľ ani nevie kedy a odkiaľ – a jeho počítač je aktualizovaný.

Ako ďalší príklad môžeme uviesť známu sieť Facebook, prostredníctvom ktorej všetci jej používatelia odovzdali svoje údaje do „informačného mračna“. Firmy sa zas môžu stretnúť s našou službou Azure, čo je „cloudový“ operačný systém, alebo napríklad CRM online. Cloud computing bude v najbližších rokoch určite jednou z dominantných tém pre oblasť IT, najmä vďaka jeho efektívnosti pre firmy. Tie môžu mať dáta uložené vo vlastnom datacentre – vtedy hovoríme o privátnom cloude. Druhou možnosťou pre menšie firmy a širokú verejnosť je zdieľať kapacity datacentra s inými a vtedy prichádza na rad verejný cloud computing.

Čo by mal o cloude vedieť bežný používateľ internetu?
Základným princípom cloud computingu je, že používateľ pristupuje ku službe cez internet. Služba alebo produkt teda nie sú uložené priamo v jeho počítači, ale v „oblaku“ – cloude, čo v praxi znamená v konkrétnom vzdialenom datacentre. Na prístup k takto umiestnenej službe je potrebné internetové pripojenie, ale na druhej strane nie je potrebné mať celú IT infraštruktúru fyzicky u seba. Používatelia teda nemusia a často ani nepotrebujú detailne vedieť technické detaily cloudu. Očakávajú však, že keď sa pripoja, služby budú k dispozícii a budú uložené v bezpečí. Prirovnal by som to k peniazom. Dnes ich už takmer nikto nedrží doma pod vankúšom, ale má ich uložené v banke.

Aké výhody a nevýhody so sebou cloud prináša?
Veľkou výhodou cloud computingu je výrazné šetrenie nákladov na IT, ktoré firmám prináša. Spoločnosť, ktorá sa rozhodne využívať ho, nepotrebuje vlastniť prakticky žiadny hardvér ani softvér, dokonca nepotrebuje zamestnávať ani početné IT tímy. Zaplatí len za skutočne využité služby a zdroje, čo je výhodou najmä pri firmách, kde sa požiadavky na IT časom menia. Nie je totiž nutné kupovať ďalší hardvér, servery, navyšovať licencie. Navyše, využitím cloudu má používateľ prístup vždy k najaktuálnejšej verzii softvéru a k svojim dátam odkiaľkoľvek. Cloud computing je službou na vyžiadanie, čo v praxi znamená, že si službu môžu sami zriadiť, nakonfigurovať a používať, prípadne upraviť podľa aktuálnych potrieb. V prípade verejného cloudu je nutnosťou mať vhodné internetové pripojenie a to môže byť v odľahlejších regiónoch ešte výzva. Ale takisto ako poskytovanie elektrickej energie aj širokopásmový internet bude čoskoro celoplošným štandardom.

Na aké limity aktuálne naráža?
Limitujúcim faktorom pre dodávateľov platforiem cloud computingu je v súčasnosti legislatíva krajín Európskej únie, resp. legislatíva Únie ako celku. Dnes by bolo napríklad problematické premiestniť dátový systém banky z jednej európskej krajiny do druhej, pretože by vznikla otázka, ktorý právny poriadok sa vzťahuje na prístup regulačného orgánu k dátam. Preto bude nutné skôr či neskôr upraviť legislatívu tak, aby poskytovanie cloudu bolo zákonné a Microsoft sa pri rokovaniach s Európskou úniou bude snažiť, aby tieto boli zmeny implementované čo najskôr.

V súvislosti s cloudom sa ale hovorí aj o možnom ohrození súkromia
Bezpečnosť uložených dát určite patrí medzi prioritné témy súvisiace s cloud computingom. Uložiť dáta mimo vlastný počítač či server môže vzbudzovať obavy. Dôvernosť, integrita a dostupnosť informácie sú v cloud computingu základom. Napríklad Microsoft má po celom svete desiatky globálnych dátových centier. Jedno obsahuje státisíce fyzických serverov a milióny alebo desiatky miliónov virtuálnych serverov, ku ktorým však administrátori prístup nemajú. Je potrebné mať na pamäti, že takto navrhnuté datacentrá sú budované tak, aby zaručovali vysokú dostupnosť.

Ale pozrime sa na to inak: ak vám ukradnú zo stola počítač a nemáte zalohované dáta, máte ich nenávratne stratené. Ak ich však uložíte v cloude, budú replikované na viacerých miestach, ktoré sú maximálne zabezpečené a vďaka tomu ich nestratíte. Bezpečnosť vačšiny datacentier je riešená jednak na fyzickej úrovni – napríklad záložnými batériami, protipožiarnou ochranou či zálohovaním – a jednak aj na logickej aplikačnej úrovni – napríklad šifrovaním. Súčasťou celého procesu je aj certifikácia a súlad s legislatívou.

Kde vidíte cloud computing o 5 či 10 rokov?
Cloud computing je pre Microsoft jedna z kľúčových oblastí biznisu, v ktorej chce potvrdiť svoju pozíciu lídra. Predpokladám, že o päť rokov budú už veľkú časť výnosov Microsoftu tvoriť práve cloudové služby. Vo všeobecnosti väčšie rozšírenie pre všetky cloudové scenáre prinesie ďalšia generácia operačného systému Windows. Tá sa bude dať použiť na rôznych zariadeniach od chladničky, cez tablet, notebook či PC. Základom však stále bude kvalitný operačný systém.

Cloud computing v Microsofte
Spoločnosti poskytujúce služby cloud computingu zväčša prevádzkujú desiatky globálnych dátových centier umiestnených po celom svete. V prípade Microsoftu sú práve ony základom služieb ako Bing, Windows Live, Windows Azure, SQL Azure, Office 365 a mnohých ďalších. Microsoft s cloudom začal pracovať už pred 15-timi rokmi, v časoch, keď spúšťal službu Hotmail. Najväčšie datacentrá v súčasnosti dosahujú veľkosť zhruba 10 futbalových ihrísk s výkonom až 30MW s plánovanou dvojnásobnou kapacitou. Len Microsoft do jedného datacentra investuje približne 500 miliónov dolárov. „Naše datacentrá spĺňajú najprísnejšie certifikačné štandardy a bežia v nich stovky tisíc serverov, ktoré sú navyše vybudované na zelených základoch, s použitím obnoviteľných zdrojov energie, recyklovanej vody a podobne.“