Najväčší výrobca ARM procesorov pre mobilné zariadenia, spoločnosť Qualcomm, vyrobil čip, ktorý má potenciál učiť sa od svojho okolia novým podnetom a následne na ne reagovať. Firma plánuje dokončiť vývoj a začať masovú produkciu čipov, ktoré by v blízkej dobe mohla dodávať aj pre smartfóny a tablety.
Čipy sa naučia reagovať na nové podnety
Qualcomm na výrobe čipu spolupracoval s firmou Brain Corporation. Spoločnosti vymodelovaný prototyp predstavili na konferencii amerického inštitútu MIT (Massachusetts Institute of Technology), EmTech. Hlavnou ideou je nahradiť súčasné predprogramované čipy v medicínskych zariadeniach čipmi, ktoré budú schopné učiť sa a náležite reagovať na vzniknuté problémy. Rovnako tak by mali byť čipy použité v mobilných zariadeniach ako sú smartfóny a tablety.
Prototyp čipov, ktoré pracujú na podobnom princípe ako ľudský mozog, boli otestované na navigácii štvorkolesového vozidla, ktoré sa učilo cestu pomocou dvojice príkazov „dobrý robot“ a „zlý robot“. Podľa Qualcommu by v budúcnosti mohli byť podobné čipy použité v špeciálnych obrazových senzoroch či smartfónoch, kde by sa naučili lepšie chápať správanie užívateľov a poskytnúť im tak personalizovanú asistenciu, presne zodpovedajúcu ich potrebám. Firma by mohla s modelovaním čipov pre komerčný trh ako aj ich výrobou začať už na budúci rok.
Čipy, ktoré napodobnia ľudský mozog sú ďalším evolučným krokom
Qualcomm je tak ďalšou firmou, ktorá ukazuje smer, ktorým sa bude celé odvetvie mobilných zariadení ďalej uberať. Pred dvoma rokmi predstavila podobný koncept aj spoločnosť IBM, ktorá vyrobila prototyp počítačových čipov, ktoré s využitím kremíkových obvodov simulujú procesy v ľudskom mozgu medzi neurónmi a synapsiami (pozn. miesto prepojenia neurónov). Nové čipy, ktoré dostali priliehavý názov SyNAPSE, majú byť významným a nevyhnutným evolučným posunom v architektúre počítačov, vychádzajúcej z Von Neumannovej schémy, ktorá sa v niekoľkých dekádach prakticky nezmenila.
Dnes bežná centralizovaná architektúra, ktorá sa spolieha na jedno či viacero výpočtových jadier sa činnosti mozgu príliš nepodobá. Kľúčom je preto vytvoriť distribuovanú sieť zloženú z desiatok tisíc samostatných paralelne pracujúcich výpočtových jednotiek, ktoré budú spracovávať podnety individuálne a následne ich spájať do jedného celku. Takto vytvorená neurónová sieť sa od tej softvérovej, ktorú dnes už používajú mnohé výskumné ústavy, líši tým, že spotrebováva výrazne menej energie, postačí jej aj nižší výkon a teda aj menej náročný hardvér.
Vývoj „náhradného“ mozgu potrvá ešte roky
Súčasné prototypy kognitívnych čipov majú len niekoľko sto neurónov a stoviek tisíc synapsií. Na to, aby bolo možné vo väčšej miere nasimulovať činnosť a výkon ľudského mozgu je ale potrebných približne desať miliárd neurónov a bilión sinapsií. Vývoj takéhoto konceptu môže ešte trvať roky, no na porozumenie zmýšľania ľudí a ich rutinných aktivít si firmy vystačia aj s menej náročným systémom, ktorý Qualcomm možno v blízkej dobe ponúkne.