Tým takmer stonásobne zlepšili doterajší rekord a posunuli zostrojenie supervýkonných kvantových počítačov o krok bližšie k realite.
„Tridsaťdeväť minút sa možno nezdá veľa, no je to oveľa dlhšie, ako sa to podarilo v predošlých experimentoch,“ povedal Mike Thewalt z Univerzity Simona Frasera, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Science. „Otvára to dvere ku skutočnému dlhodobému skladovaniu kvantových informácií pri izbovej teplote,“ dodal.
V klasických počítačoch sa bity informácií ukladajú do pamäte v reťazci núl a jednotiek. V kvantových počítačoch sa však qubity informácií ukladajú v stave superpozície, keď môžu byť nulou aj jednotkou zároveň. To dáva kvantovým počítačom schopnosť robiť simultánne viacero výpočtov a tým aj dramaticky rastie ich výpočtový výkon.
Doterajší rekord udržania qubitov v stabilnej superpozícii bol 25 sekúnd pri izbovej teplote a 3 minúty pri teplote blízkej absolútnej nule, teda mínus 269 stupňov Celzia. Výrazné zlepšenie rekordu pritom kanadskí vedci dosiahli použitím ľahko dostupných materiálov, ako je kremík, ktorý sa vo veľkom využíva už aj v súčasnosti.