Výskumníci v odbornom žurnále Nanotechnology uviedli, že by sa dali použiť aj na čistenie morí a riek od ropných škvŕn alebo oleja. Špongie z uhlíkových nanorúrok vedci z Rímskej univerzity „nadopovali“ sírou, vďaka čomu získali schopnosť absorbovať aj mastné tekutiny.
Uhlíkové nanorúrky sú duté valcovité štruktúry vytvorené len z jednej vrstvy atómov uhlíka. Tento materiál má pozoruhodné termálne, chemické a mechanické vlastnosti, vďaka čomu už našiel uplatnenie v rôznych produktoch od nepriestrelných viest až po solárne panely. Talianski vedci sa rozhodli skúmať absorpčné vlastnosti nanomateriálu. Rýchlo zistili, že by sa dal využiť na efektívne čistenie vody od toxických látok, ale problém bol v tom, ako dostať jemný nanoprášok naspäť z vody.
„Dostať tieto mikrošpongie z mora po čistení ropnej škvrny je veľmi náročné. Môžu uniknúť a eventuálne sa v oceáne rozpustiť, čo by problém s ropnou škvrnou nijako nevyriešilo. Nám sa však podarilo vytvoriť viac ako centimeter veľké špongie, ktoré plávajú na hladine, a keď nasiaknu ropou, nie je problém ich z hladiny vyzbierať. Potom už len stačí ich vyžmýkať ako bežnú špongiu a môžu sa použiť znova,“ uviedol Luca Camilli, ktorý výskum viedol.
Výskumníkom sa podarilo zväčšiť jemný prach nanošpongií na dvojcentimetrovú veľkosť pridaním síry. Síra zároveň vytvorila poruchy na povrchu nanorúrok, čo zase umožnilo pridať do nich železo. Vďaka tomu je možné nanošpongie ovládať a zbierať bez priameho kontaktu pomocou magnetu. Vedci demonštrovali schopnosti nanošpongií na čistení vody od toxickej organickej zlúčeniny dichlórbenzénu. Ukázalo sa, že nanošpongie dokážu absorbovať až 3,5-násobne viac toxickej tekutiny, ako tradične používané prostriedky. Po nasiaknutí nanošpongie vážili až 150-násobok ich pôvodnej hmotnosti.
„Ďalším krokom v našom výskume bude zlepšiť syntetický proces tak, aby sa špongie dali vyrábať na komerčnej báze. Takisto musíme urobiť ešte viacero testov, aby sme sa ubezpečili, že samotné nanošpongie nie sú nebezpečné pre životné prostredie,“ dodal Camilli.